Košice chcú splatiť desaťmiliónový dlh, ktorý spôsobil Rudolf Schuster. Primátor Richard Raši zo Smeru hovorí, že mimosúdna dohoda je výhodná.
BRATISLAVA. Košické mestské zastupiteľstvo ovládané Smerom v pondelok pravdepodobne schváli mimosúdnu dohodu s firmou Waltz Properties Limited. Ak sa tak stane, mesto zaplatí firme do troch rokov desať miliónov eur.
Ide o klasickú schránkovú firmu, ktorá má cyperskú riaditeľku a sídlo v Londýne.
Waltz sa objavila už pri transakcii, ktorá v roku 2004 pomohla Strane demokratickej ľavice (SDĽ) vyrovnať sa s dlhom, ktorý vznikol, keď si v roku 2002 zobrala pôžičku na voľby, v ktorých prepadla.
V roku 2004, keď k tejto pomoci a vyplateniu dlhu došlo, už SDĽ a Smer rokovali o zlúčení.
Vďaka firme sa SDĽ dlhu zbavila bez toho, aby bolo jasné, kto konkrétne jej pomohol. Súčasťou transakcie bola aj firma Investment Point, v ktorej orgánoch vystupovali ľudia z J&T.
Majiteľ neznámy
- v roku 1994 uzavrelo mesto zmluvu na údržbu ciest,
- nové vedenie mesta v roku 1995 konštatovalo jej nevýhodnosť a nebolo spokojné s tým, ako firma údržbu vykonáva, zmluvu preto vypovedalo,
- podľa súdov bola zmluva nevypovedateľná,
- mesto musí firme platiť odškodné, dohodnúť sa chce na 10 miliónoch eur.
Na Slovensku Waltz zastupuje Gabriel Herbrik a advokátska kancelária Relevans. Kto je vlastníkom firmy, nie je známe a právnici tvrdia, že to nemôžu prezradiť.
Herbrik v minulosti v J&T zodpovedal za vymáhanie pohľadávok a firma v roku 2010 vyhlásila, že Waltz je ich klientom, poskytujú mu právne služby, ale nevlastnia ju.
Dnes už ich vzťah charakterizuje inak. „Spoločnosť Waltz Properties Limited nevlastníme, právne nezastupujeme a zákon ani etické princípy nám nedovoľujú vyjadrovať sa, či niekto je, alebo nie je naším klientom,“ odpovedá hovorkyňa J&T Nikol Kubaská.
Dlh, ktorý musia Košice splatiť, vznikol, keď bol primátorom Rudolf Schuster. V roku 1995 odstúpil od zmluvy s firmou Strelingstav, ktorá pre mesto robila údržbu ciest.
Urobil to protizákonne, o čom rozhodli všetky súdy vrátane Najvyššieho. Firma sa v roku 1996 obrátila na súd a žiadala odškodné 26 miliónov korún.
Pohľadávku potom prebral Waltz. Teraz žiada vďaka úrokom viac ako 600 miliónov korún, teda 20 miliónov eur.
Krajský súd v Košiciach už v roku 2006 právoplatne rozhodol, že mesto od zmluvy odstúpilo protizákonne, o výške odškodného však doteraz právoplatné súdne rozhodnutie neexistuje.
Mesto má viac posudkov, podľa ktorých môže byť konečná suma, ktorú budú vyplácať, až 14 miliónov eur.
Raši preto navrhuje mimosúdnu dohodu. „Je nepochybné, že mesto bude musieť Waltz Properties platiť. Z pohľadu mesta nie je dôležité, kto stojí za firmou,“ napísal v stanovisku Raši.
O tom, že firma figurovala aj pri transakcii SDĽ, vraj nevedel.
Tvrdí, že hlasovanie by navrhol, aj keby bol vlastník Waltz Properties Limited známy.
Opozícia sa poradí
Smer v Košiciach vládne v zastupiteľstve s Mostom-Híd. Za mimosúdne vyrovnanie budú možno hlasovať aj opoziční poslanci KDH a SDKÚ.
„Nie som právnik a ťahá sa to veľa rokov. Právni zástupcovia mesta hovoria, že toto riešenie je dobré,“ hovorí poslanec Marek Vargovčák, ktorý je krajským šéfom SDKÚ v Košiciach.
„Suma je teraz najnižšia. Ak to pôjde ďalej na súd, bude o tri alebo štyri milióny vyššia,“ hovorí predseda poslaneckého klubu KDH v meste Daniel Rusnák. Ešte sa podľa neho poradia, ako budú nakoniec hlasovať.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kto je zodpovedný?
„K náhrade škody nemuselo dôjsť, keby mesto nepodpísalo v polovici 90. rokov nevýhodnú zmluvu, keby súdy nerozhodli o protiprávnosti odstúpenia od zmluvy a keby našlo vedenie magistrátu skôr odvahu vyriešiť tento spor,“ tvrdí Raši.
Rudolf Bauer, ktorý kedysi zmluvu podpísal, jej nevýhodnosť nevidel a Schuster v minulosti viackrát vyhlásil, že podľa neho konal správne.
Právnici mesta sa snažili napadnúť aj akt, ktorým pohľadávku prebral Waltz, na majiteľa Strelingstavu podávali trestné oznámenie. Polícia aj súdy však všetky pokusy odmietli.
Predchádzajúci primátor František Knapík z KDH mimosúdnu dohodu odmietal.
Na konci dlhu je Faič
Podiel, ktorý slúžil na splatenie dlhu SDĽ a vlastnila ho firma Waltz, skončil u šéfa poradného zboru premiéra Roberta Fica.
BRATISLAVA. Kto a akou sumou pomohol SDĽ vyplatiť dlhy za kampaň pred voľbami v roku 2002, je dodnes neznáme. Podiel vo firme Prima–Print, ktorý na to slúžil, však nakoniec skončil u poslanca Smeru Vladimíra Faiča, ktorý je zároveň šéfom poradného zboru premiéra Roberta Fica.
Posledným predsedom SDĽ bol terajší poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Strana si podľa neho požičala v banke na kampaň v roku 2002.
Akú sumu a v ktorej banke odmietol povedať. Vo voľbách dostali iba 1,36 percenta a nedostali príspevok od štátu.
Petrák hovorí, že preto v roku 2004 predali podiel v topoľčianskej tlačiarni Prima–Print, ktorý strana vlastnila. Kúpila ho firma Investment Point, v ktorej boli ľudia z J&T.
Desaťpercentným vlastníkom tlačiarne bol už vtedy Vladimír Faič, v tom čase člen SDĽ. Vo firme bol konateľom od roku 2003.
„V novembri 2008 som ako akcionár firmy využil ponuku a odkúpil som akcie spoločnosti Waltz Properties Limited. Kúpa akcií bola mojím prvým a doteraz jediným kontaktom s touto spoločnosťou,“ povedal Faič.
Jeho syn je predsedom predstavenstva firmy. Za koľko podiel kúpil a či pozná skutočného vlastníka Waltzu, neodpovedal.
Smer tvrdí, že splatenie záväzku cez schránkovú firmu sa ho netýka, lebo s SDĽ sa oficiálne zlúčili až v roku 2005. V roku 2004 však už o tom rokovali.
Pri SDKÚ videl Fico špinavé peniaze z provízií
Financovanie strany pomocou schránkovej firmy považoval Robert Fico za neprípustné.
BRATISLAVA. Podobne ako SDĽ pomohli schránkové firmy s dlhmi aj SDKÚ. Kým v prípade SDĽ to Robert Fico nekritizoval, pri SDKÚ hovoril o praní špinavých peňazí.
SDKÚ využila schránky v dvoch prípadoch. V roku 2000 si pri svojom vzniku požičala od firmy Allied Wings.
Neskôr peniaze vrátila tej istej firme so sedempercentným úrokom. Kto je za Allied Wings, strana nikdy nepovedala s odôvodnením, že to nevie.
Schránka pomohla SDKÚ zbaviť sa aj ďalšieho dlhu vo výške 22 miliónov korún. Strana predala svoju budovu v Bratislave na Medenej ulici firme Soul. Tá splatila dlh a ešte priplatila ďalšie milióny.
Soul bola dlhodobo v strate a peniaze získala zo švajčiarskej banky vďaka záruke neznámych zahraničných osôb s prepojením na Cyprus, ktorý je daňovým rajom.
Kto v skutočnosti za transakciou stojí, SDKÚ nevysvetlila, Fico tvrdil, že strana prala provízie z privatizácií.
„Nedokážeme novinárom zodpovedať všetky otázky, ktoré nám kladú v súvislosti s našimi záväzkami. Mrzí nás to,“ povedal v roku 2010 vtedajší predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda a žiadal o zhovievavosť, aby verejnosť neposudzovala situáciu z roku 2000 optikou z roku 2010.
„Tak ako dospieva človek, tak môže dospievať aj politická kultúra a strana.“ Dzurinda nakoniec odstúpil z kandidátky strany.
Budova na Medenej ulici nakoniec pravdepodobne skončila v rukách blízkych SDKÚ. Dnes ju vlastní pražská firma S. L. D. Rouelle. Jej zástupcom je Štefan Slováčik, ktorý je kamarátom bývalého člena SDKÚ a Dzurindovho priateľa Ondreja Ščurku.
Ščurkova manželka zase podniká s manželkou bývalého pokladníka SDKÚ Gabriela Palacku. Ščurka prednedávnom SME tvrdil, že s budovou nič nemá.
Firmu, ktorá budovu vlastní, ovláda firma Sabrala Investments Limited s adresou na Cypre. Skutočného vlastníka nechcel Slováčik prezradiť.
