BRATISLAVA. Aktivačné práce nezvyšujú šance nezamestnaných, aby si našli dlhodobé zamestnanie, tvrdí štúdia Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).
V troch župách si na skúmanie vybral obce, kde žije početná rómska komunita a zároveň také, kde Rómovia takmer nie sú.
Väčšinu ľudí na aktivačných prácach tvoria Rómovia, najmä z regiónov ohrozených chudobou. Príčinou je ich nízka vzdelanosť a kvalifikácia.
Podľa výskumu Andreja Salnera, Lucie Mýtnej Kurekovej a Michaely Farenzenovej patria do skupiny, pre ktorú sú aktivačné práce jediným legálnym zdrojom príjmu.
Najčastejšie ide o Rómov
- 75 % tvorili ľudia v produktívnom veku
- 16 % mládež do 24 rokov
- 88 % malo nižšie stredné vzdelanie
- 92 % bolo viac ako rok bez práce
- 47 % tvorili Rómovia
Zdroj: SGI, UNDP
Aktivačné práce by podľa autorov výskumu mali ľudí bez práce učiť novým zručnostiam, nielen poskytovať sociálnu pomoc.
„Nemajú dobre nastavené parametre, aby pomohli nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce,“ hovoria analytici SGI.
„Nie je tam vzdelávací alebo tréningový motív. Formovanie pracovných návykov, napríklad pravidelné ranné vstávanie, je veľmi málo, aby sa nezamestnanému zvýšili šance na trhu práce,“ tvrdí analytička inštitútu Lucia Mýtna Kureková.
Zatiaľ čo v mestách účastníkov zaraďovali do mestských firiem, kde robili prevažne technické práce, v obciach najmä upratovali.
