SME

Prežil gulag, zachránilo ho, že sa pridal k československým vojakom

V gulagoch skončili tisíce československých občanov, medzi nimi aj vojak Ján Plovajko.

Ján Plovajko.Ján Plovajko. (Zdroj: Post Bellum)

GULAG je skratka: Glavnoje Upravlenije Lagerej alebo Hlavná správa táborov. Teda pracovných trestných lágrov, ktoré boli roztrúsené po celom Sovietskom zväze. Skončili v nich i tisíce československých občanov, medzi nimi aj vojak Ján Plovajko.

Ján Plovajko sa narodil 5. februára 1922 v obci Turia Bystrá neďaleko Užhorodu na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou vtedajšieho Československa. Jeho otec bol robotník a ako mnohí iní v roku 1929 odišiel kvôli svetovej hospodárskej kríze za prácou do Ameriky.

Keď sa po troch rokoch vrátil z Buenos Aires, nakúpil pozemky a začal hospodáriť. Darilo sa mu, no prišla vojna, respektíve vzostup nacizmu a maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi v noci zo 14. na 15. marca 1939.

Dvaja bratia a strýko Jána Plovajka sa rozhodli utiecť do Sovietskeho zväzu, ktorého hranica sa po anexii východného územia Poľska priblížila. Verili, že budú bojovať proti okupantom.

Ján, vtedy ani nie osemnásťročný študent gymnázia, sa čoskoro na vlastnú päsť vydal za príbuznými. Na cestu si vzal si len peniaze, hodinky, aby nebol nápadý a putoval pešo.

Si špión, dostaneš tri roky

Počúvajte a čítajte
Príbehy 20. storočia vysiela:
  • 5. apríla o 21.00 h Rádio Slovensko, relácia sa vysiela pravidelne každú nepárnu sobotu na Rádiu Slovensko,
  • vychádzajú aj v časopise Týždeň.

V noci na 20. októbra prekročil hranicu pri obci Užok a dostal sa na poľské územie, ktoré vtedy okupoval Sovietsky zväz.

Po niekoľkých hodinách chôdze natrafil na sovietsku hliadku, ktorá ho zatkla a odviezla na výsluch na NKVD.

Plovajko si spomína: „Hovoril som im, že chcem bojovať proti Nemcom a pomôcť oslobodiť Československo. Ale oni na to vôbec nereagovali, pýtali sa ma, koľko som dostal peňazí, koľko zlata, kde je centrála našej špionáže. Neverili, že som obyčajný študent. Vraj som špión a aké sú moje úlohy. A ja som si stále dokola mlel to svoje.“

Po výsluchu dali Plovajka do cely, ktorá sa v priebehu niekoľkých hodín zaplnila ďalšími utečencami. Nasledujúci deň ich na nákladom aute odviezli do zberného tábora v Skolje a po troch mesiacoch putoval ďalej, do väznice v Striji, a potom do Starobielska, kde sa konali „procesy“ s utečencami – so Židmi, Poliakmi, Čechoslovákmi.

Ján Plovajko dostal ako „špión“ tri roky v pracovnom tábore. „Bol to najnižší trest, ktorý padol, ale ako to čítali, tak som cítil, že mi mráz stúpa od nôh až hore. Úplne ma premkla hrôza.“

Cesta na Sibír a Norillag

Približne po dvoch mesiacoch v Starobielsku poslali Jána Plovajka transportom na Sibír. V dobytčiaku putoval cez Omsk, Tomsk, Novosibirsk až do Krasnojarsku.

Po ceste síce väzni dostávali chlieb a solené ryby, ale len minimum vody. Plovajko spomína, že vagón bol preplnený a bolo v ňom neznesiteľné teplo. Cesta trvala niekoľko dní, no ľudia sa k sebe správali slušne. Väčšinu odsúdencov tvorili vzdelaní utečenci.

Príjchodom do lágru v Krasnojarsku sa však situácia zmenila. „V Krasnojarsku sme chodili vykladať lode. Na lodiach bolo dobré to, že sa tam dal zohnať chlieb, keďže v tábore to bolo ukrutné trápenie. Polievka, ktorú nám dávali ráno, bola ako keď opláchnete hrniec po mlieku. Keď tam bol zemiak, tak sa každý chválil, že ho má. Tam to bolo s jedlom zlé. A navyše premiešané s ruskými zlodejmi. Boli tam kasári a všetci títo odborníci. Len čo ste prešli popri nich, už vás okradli. Obrali vás o všetko.“

Po dvoch mesiacoch Plovajka opäť deportovali. Niekoľko sto väzňov nalodili na nákladnú loď, ktorá ich dopravila po rieke Jenisej do prístavu Dudinka pri Severnom ľadovom oceáne.

„Na tej lodi viezli aj kriminálnikov, a už tam sa stali vraždy. Priamo som žiadnu nevidel, ale počuli sme, že tam niekoho zavraždili a vraha potom ruskí vojaci odstrelili a hodili do vody.“

Z Dudinky putovali v otvorenom nákladnom vagóne po najsevernejšie položenej železnici na svete do Norilska. Komplex pracovných táborov v okolí, súhrnne nazývaný Norillag, bol so svojimi tridsiatimi lágrami umiestnenými za polárnym kruhom jedným z najväčších a najobávanejších v Sovietskom zväze.

Ján Plovajko tu prežil dva roky. „Prišli sme počas teplejších dní, pár barakov tam už stálo, ale ďalšie pre seba sme si museli postaviť. Stavalo sa z dosiek na pilótoch. Hranoly sa z oboch strán pribili doskami a zaplňovalo sa to pilinami. Teraz už sme boli v skutočnom gulagu.“

plk-v-v-jan-plovajko_r5070.jpg

FOTO - POST BELLUM

Gulag

Tábory boli kedysi roztrúsené „krížom krážom po celom Sovietskom zväze, od ostrovov v Bielom mori po brehy Červeného mora, od polárneho kruhu k pláňam Strednej Ázie, od Murmasku a Vorkuty po Kazachstan, od centra Moskvy až po leningradské predmestia“.

Tak to aspoň definuje vo svojej slávnej knihe Gulag: História Američanka Anne Applebaumová a dodáva: „Časom, samozrejme, slovo gulag označovalo nielen správu koncentračných táborov, ale tiež samotný systém sovietskej otrockej práce vo všetkých podobách a variantách: pracovné, trestanecké, kriminálne a politické tábory, detské aj tranzitné tábory. A ešte omnoho viac: ,Gulag‘ sa stal vyjadrením celého sovietskeho represívneho systému, súboru procesov, ktorým väzni hovorievali ,mlynček na mäso‘ – zatknutie, vyšetrovanie, transport v nevykúrených dobytčích vagónoch, nútené práce, roky vo vyhnanstve, predčasná a zbytočná smrť.“

Podmienky v táboroch sa líšili podľa miesta aj doby. Od roku 1917 v nich zomreli milióny ľudí, presné číslo nie je možné určiť. Umierali na rôzne choroby, podvýživu, vysilenie, utýranie alebo ich zastrelili dozorcovia.

Aktívni politickí oponenti sovietskeho režimu tvorili medzi obeťami gulagu len malé percento. V lágroch väčšinou končili bez dôvodu všetci tí, ktorých štátna moc uznala za nedôveryhodných: roľníci, robotníci, inteligencia, vojaci, utečenci, príslušníci všetkých predstaviteľných národov a menšín – vrátane vtedajších československých občanov.

Dochoďjaga rovná sa musulman

Každý deň, v lete i v zime, keď teplota klesala až k mínus 50 stupňom, musel Ján Plovajko dochádzať niekoľko kilometrov z tábora za prácou v kameňolome či na odpratávanie snehu.

Bol športovec, doma pracoval na statku, ale aj napriek tomu v tábore rýchlo chradol. Po niekoľkých mesiacoch vážil len 40 kilogramov a nebol schopný ďalej pracovať.

Spoluväzni ho začali volať „dochoďjaga“, čo bol termín nesúci v Norillagu podobný význam ako „musulman“ v Osvienčime. Označoval vyčerpaného, ochabnutého väzňa, ktorý už prestal mať silu ďalej žiť.

Podobne ako mnoho ďalších československých občanov, Plovajka zachránil vznik československej vojenskej jednotky v ZSSR.

Plovajko sa spolu s ostatnými Čechoslovákmi okamžite prihlásil. Na základe toho ich z lágru pustili, no mohli sa pohybovať výlučne v Norilsku, kde čakali na ďalšie inštrukcie.

Nanešťastie, Plovajko musel znova nastúpiť na práce do platinových baní, a zrejme by nebol prežil, keby mu nepomohla mladá ruská lekárka, ktorá mu dala potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Vďaka tomu nabral síl a pribral.

Oslobodili ho 8. marca 1943 a potom spoločne s ďalšími päťdesiatimi Čechoslovákmi odišiel do Buzuluku. Zúčastnil sa bojov od Kyjeva až po Prahu.

V novembri 1943 zomrel jeho brat Vasil, ktorý rovnako ako Ján bol v gulagu.

Svojho strýka Ján Plovajko nikdy nenašiel. Po návrate domov žil v Trutnove a získal hodnosť plukovníka v. v.

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Autor: Adam Drda

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 697
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 527
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 495
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 11 023
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 683
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 988
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 658
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 404
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Doktor medicíny, psychiater Mário Straka

Ľudia niekedy poruchy predstierajú.


Michal Wiezik.

Kabinet schválil návrh ústavného zákona o ochrane ľudí pred medveďom.


SITA
Zuzana Liptáková

V pondelok bola odvolaná riaditeľka Bibiany Zuzana Liptáková.


SITA
Ikonický roštový chodník cez mokrade.

Historický park v Lednických Rovniach patrí na Slovensku k najkrajším.


Sportnet

Gerson Rodrigues.

Vypočujte si štvrtkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Justin Brazeau, Erik Černák a brankár Andrej Vasilevskij v zápase NHL Tampa Bay Lightning - Boston Bruins.

Boston sa už mohol tešiť z postupu do play-off, ale bude si musieť ešte počkať.


TASR
Jannik Sinner na turnaji ATP v Miami 2024.

Obaja favoriti uspeli v dvoch setoch.


TASR
Uprostred brankár Stanislav Škovránek (Michalovce) a vpravo Juraj Šiška (Zvolen) v piatom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy HK Dukla Ingema Michalovce - HKM Zvolen

Zvolenčania budú chýbať v extraligovom semifinále prvýkrát od roku 2017.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu