BRATISLAVA. Predseda Smeru tradične vyhral v obciach, kde Rómovia tvoria nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva, ale iba o necelé tri percenta pred nestraníckym kandidátom. Ku Kiskovmu víťazstvu prispeli najmä rómske obce na juhovýchode Slovenska.
„Nevolili ani tak za Andreja Kisku, ale proti terajšiemu premiérovi, pretože s ním nie sú spokojní,“ hovorí Deneš Póša, predseda okrskovej komisie v Radnovciach v okrese Rimavská Sobota. Kiska v obci, kde Rómovia tvoria takmer 90 percent, druhé kolo jednoznačne vyhral.
Naopak v Chminianskych Jakubovanoch nemal podnikateľ z Popradu takmer žiadnu šancu na úspech. Robert Fico v obci presvedčil 70 percent zúčastnených voličov.
Starosta si to vysvetľuje tým, že vyše 1700 miestnych Rómov Andreja Kisku nepozná. „Premiéra Fica poznali z televízie, lebo je dlho v politike. Iných nie,“ hovorí Jozef Lukáč.
Nízku účasť v Chminianskych Jakubovanoch, necelých tridsať percent, si vysvetľuje tým, že tam neprišiel žiadny z kandidátov robiť kampaň.
Prezident neláka
Premiérovi sa v rómskych obciach podarilo získať 15-tisíc hlasov, popradský podnikateľ presvedčil 14 400 voličov.
Fica volili Rómovia najmä v Prešovskom kraji, Kisku na Zemplíne.
„Ukázalo sa, že Rómovia volia podobne ako ich okolie,“ hovorí politický geograf Tibor Madleňák z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ovplyvňuje ich podľa neho regionálne prostredie, v ktorom žijú aj segregovaní Rómovia. „Vo východoslovenských baštách Smeru ako Humenné, Svidník bol volebný výsledok jednoznačne v prospech Roberta Fica.“
Účasť Rómov na prezidentských voľbách je podobne nízka, ako v župných voľbách. Najviac chodia hlasovať pri výbere do miestnych samospráv.
V nedeľu odvolilo tridsať percent rómskych voličov, čo je hlboko pod národným priemerom. Účasť v druhom kole stúpla o osem percent, kupovanie hlasov sa doteraz nepotvrdilo.
„Prezidentskí kandidáti sú pre rómske obce akoby vzdialení, nemajú motiváciu chodiť k urnám,“ myslí si Madleňák.
