SME

Založil komunitnú záhradu: Je to únik zo systému

Založil komunitnú záhradu: Je to únik zo systému

Prvá bratislavská komunitná záhrada je prístupná takmer pre každého.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Miesto presne nepovedia, aby neprišli neprajníci.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/55/5521466/5521466.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Tečie cez ňu potok, ale nemá pitnú vodu z vodovodu. Nemá ani elektrinu. Komunitná záhrada v Lamači bola jednou z prvých v Bratislave, po nej vznikali ďalšie. Jej zakladateľ nikde neuvádza svoje občianske meno. Tvrdí, že ako Manika (na vlastnej archívnej fotografii) ho pozná polovica zemegule. Organizuje najväčší nekomerčný festivalový jarmok na Slovensku Drienok či celoslovenskú akciu Zóna bez peňazí.[/content]

ls2.jpg
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com

V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska

Založili ste prvú komunitnú záhradu v Bratislave. Ako vznikol tento nápad?

„V apríli 2012 som sa náhodou stretol s chlapíkom, ktorý sa ma spýtal, či nepoznám niekoho, kto by mal záujem o jeho záhradu. Boli sme si ju obzrieť a za veľkú zanedbanú záhradu chcel iba symbolický nájom. Povedal som si, že by bola škoda, keby zostala spustošená a že spravím experiment, či by o takéto niečo prejavili záujem mladí ľudia v hlavnom meste.“

Púšťa sa do podobných projektov na Slovensku mnoho ľudí?

„Mnoho ľudí má takzvanú krčmovú ideu, keď pri pive teoretizujú, ale neuskutočnia ju. V Bratislave vzniklo pár komunitných záhrad a s ľuďmi, ktorí ich rozbehli, sa nielen poznáme a občas navštevujeme, ale pozeráme si aj fotografie, ako sa komu darí.“

Čo bolo treba spraviť, aby sa dala záhrada používať?

„Záhrada bola jedenásť rokov nepoužívaná, čiže hlina bola oddýchnutá, ale museli sme vyvetrať chatu, upratať pivnicu, pokosiť a hlavne opraviť ploty.“

Všetko ste si robili sami, alebo ste si zavolali aj odborníkov?

„Sú medzi nami aj zoológovia a botanici. Dokonca aj jeden z asi dvadsiatich arboristov na Slovensku Michal Kuzma, ktorý sa už odmalička venuje stromom. Prišiel, pozrel sa na ne a o chvíľku už bol v ich korunách a ukazoval, ktoré časti treba orezať. Potrebovali sme, aby záhrada získala dostatok svetla, ale všetko robil veľmi šetrne.“

Ostatní záhradkári sa pridávali dobrovoľne, alebo ste cielene oslovovali ľudí?

„Na prvotné zveľaďovacie brigády som dal echo ľuďom z našej turistickej a cyklistickej partie. Každý ešte niekoho priniesol a nejako sa to rozbehlo. Dnes máme približne dvadsať aktívnych pestovateľov a desiatky ďalších, čo sa prídu na víkend vyvetrať s deťmi alebo si opekať.“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/55/5521469/5521469.jpeg?rev=2" author=""]Príprava políčok pred rýľovaním.[/content]

Takže vstup je pre všetkých voľný?

„Nie je to úplne verejné. Funguje to tak, že kto chce, môže mať kľúč. Ak sa chce niekto prísť pozrieť, zapáči sa mu a chcel by chodiť pravidelne, nie je to problém. Ja len nerád verejne spresňujem, kde to presne v Lamači máme, aby tam nechodili neprajníci a vandali. Niečo podobné sa stalo komunitnej záhrade v Krasňanoch, kde páchatelia počkali na vyrastenú úrodu, aby ju zničili a spravili čo najväčšie škody.“

Komunitná záhrada na Sasinkovej ulici je v centre Bratislavy medzi obytnými domami, takže obmedzený priestor ponúka najmä ľuďom z okolia, ktorí tak rozvíjajú svoju susedskú komunitu. Aká je základná myšlienka vašej záhrady?

„U nás je rodených Bratislavčanov minimum. Ľudia z našej záhradky tu síce dlhodobo žijú a pracujú, ale pochádzajú z miest, kde boli zvyknutí mať doma záhradku a piplať sa v hline. V Bratislave takú možnosť nemali a toto je pre nich akási náplasť. Veľa z nich má okrem toho aj sedavé zamestnanie v skleníkových budovách a rôznych korporáciách. Pohrabať sa v hline je pre nich útek z tohto stereotypného života.“

Takže tu neplatia žiadne pravidlá ani pri sadení zeleniny?

„Fungujeme na pankáča, to znamená, že to nemáme nijako rozdelené. Kto si nájde kus pôdy a chce tam pestovať, tak tam aj pestuje. Ak niekto príde cez týždeň a vidí, že treba poliať, tak poleje políčka aj ostatným. Jasné, že keby chcel niekto zasadiť úplnú hlúposť, napríklad dvesto metrov kukurice, tak by sa mu to vysvetlilo, že to asi nie je úplne najlepší nápad.“

Môže sa teda stať, že si niekto niečo zasadí a časom zistí, že mu tam rastie niečo úplne iné?

„Väčšinou ak si niekto už niečo zasadí, tak si to aj nejako označí. Mne sa napríklad stalo, že som si zasadil hrášok, zabudol som si ho označiť a zrazu tam narástla mrkva. Vôbec to však neprekáža, keď sa robia spoločné šaláty ku grilovačke, tak sa jednoducho oberie, čo je aktuálne poruke.“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/55/5521471/5521471.jpeg?rev=2" author=""]Vytrhávanie buriny a okopávanie jahôd.[/content]

Pestujete aj nejaké exotické plodiny?

„To by som sa musel spýtať báb, ktoré by chceli jednostaj nejako experimentovať. Najviac pestujeme to, čomu sa u nás najlepšie darí – paradajky, reďkovku, zemiaky, šalát, uhorky, papriku, tekvice a hrášok.“

Záhrada je obkolesená lesom. Dajú sa aj zo stromov obrať nejaké pochutiny?

„Keď sme z tej džungle vyrezali agáty, zistili sme, že sú tam hrušky, jablone, čerešne, marhule a broskyne. Máme aj kríky s ríbezľami, jahody a jedlé gaštany. Stromy sme využili aj na hojdačky pre deti.“

Akí škodcovia ohrozujú úrodu?

„Chodia nám tam tri druhy predátorov. Diviaky nám podkopávajú ploty a vyžierajú korienky, srnky preskakujú ploty a vyžierajú úrodu a bezdomovci vylamujú bránky, ničia ploty a kradnú železo. Po zime nám ukradli celú bránu aj s pántami a reťazami. U nás už nemajú veľmi čo ukradnúť, ale po okolí chodia stále.“

Stretávate sa často aj s vandalizmom?

„S vandalizmom vôbec. Poznám jedného Vandala – Pištu, ale ten k nám nechodí.“

Ako reagujú na záhradu náhodní okoloidúci?

„Zastavujú sa u nás ľudia z iných záhrad a inšpirujú ich niektoré naše vychytávky. Máme napríklad natiahnuté hojdacie siete a z rozbitej chatky postavené lavice. Ohnisko máme rozdelené na časť, kde sa griluje a časť na pahrebu. Najčastejšie sa k nám dostanú ľudia tak, že si pozerajú fotky na Facebooku, kde videli označených svojich známych a druhýkrát prišli spolu s nimi. Vítaný je každý, kto má rád a rešpektuje prírodu a pohodových ľudí.“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/55/5521474/5521474.jpeg?rev=2" author=""]Časť dopestovanej úrody.[/content]

V rámci Projektu Život ste vo viac ako päťdesiatich slovenských mestách oprášili bartrový obchod a vytvorili podujatie známe ako Zóna bez peňazí. Používa sa na takéto účely aj prebytkové ovocie a zelenina zo záhrady?

„Väčšinou sa to zje priamo tam na opekačke, alebo si to ľudia berú domov, aby mali čerstvé zásoby. To komunitné spolužitie však medzi nami funguje pri výmene služieb. Ak napríklad niekto vie dobre po anglicky, ale nevie odvírovať počítač, alebo niekto vie ošetriť stromy, ale nevie variť, tak sa takéto služby dokážu navzájom vybártrovať. Podobne je to aj s ručne vyrábanými predmetmi.“

Často spomínate opekačky. Chodievajú sa ľudia do záhrady aj nezáväzne zabávať?

„Často mávame posedenia a džemovačky pri ohni, nikomu neprekáža, ak sa tam bubnuje alebo spieva. Chodieva k nám raz do týždňa jedna škôlka, aby boli deti viac v prírode. Nedávno sa u nás fotila nová kolekcia detského oblečenia. Je to všestranne využívaný priestor, niečo ako oáza pokoja.“

Osadenstvo každej z komunitných záhrad je rôznorodé. Aká črta tých ľudí spája do skupiny komunitných záhradkárov?

„Pre mnohých ľudí je to odskočenie si z tohto rýchleho života. Tento systém by ľudí najradšej len vyžmýkal, aby platili dane, poistku, nemali žiaden voľný čas a chodili z práce večer vypľutí domov. Toto je únik z tohto kolotoča a možnosť nielen byť vonku, ale hlavne život naozaj žiť. Človek má k prírode blízko, pretože ho upokojuje, ale mnohí na to dnes zabúdajú. Až v prírode zistia, že čerstvý vzduch a pohyb im prospieva a vedia si prečistiť myseľ od denného stereotypu.“

Čo vás naučila spolupráca na komunitnej záhrade?

„Nenazval by som to, že som sa niečo naučil, ale na našej záhrade vidno, že nikomu netreba nič zakazovať alebo prikazovať. Ukazuje sa tu podstata komunity. Existuje súdržnosť ľudí, ktorí si nezištne pomáhajú a podporujú sa navzájom. Nie je to len o tom, že ak niekto príde a vidí, že je sucho, tak záhradu poleje. Rovnako ako v záhrade, tak aj na ostatných našich akciách ľudia navzájom spolupracujú a majú z toho radosť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Do redakcie ho priviedlo štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Vyskúšal si prácu na zahraničnom oddelení, venoval sa aj spoločenským témam v Bratislave a občas sa pripletie do kultúry. Facebook, Twitter

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu