Zanedbané psy potulujúce sa voľne po uliciach – to je základná scéna mnohých postapokalyptických filmov.
V niektorých krajinách sa počty zvierat na uliciach ku katastrofe už priblížili, aj u nás sú tisíce neuchovnených psov a mačiek. Čo s nimi?
Niektorí veterinári a ľudia, ktorí sa o ne starajú v útulkoch alebo si zvieratá berú domov do dočasnej opatery, tvrdia: kastrovať.
„Nejde o žiadnu čistotu rasy, ale o kontrolu a uvážlivé rozmnožovanie psov a mačiek. Sama som rada, že mám unikátneho kríženca,“ vysvetľuje dobrovoľníčka Alica Blechová.
Nedávno zachraňovala mačence vychudnuté na kosť, dnes sú obe zdravé, kastrované, adoptované do dobrých rúk.
No nie všetky prípady majú podobný dobrý koniec.
Deformované krížence
-
obmedzí sa počet túlavých šteniat či mačiat,
-
kastrované fenky výrazne menej často ochorejú na rakovinu mliečnej žľazy a zápal maternice,
-
odpadá časté falošné tehotenstvo a nepríjemné honcovanie.
-
po kastrácii prestávajú kocúry páchnuco značkovať a dožívajú sa dlhšieho veku,
-
dominantné psy bývajú po kastrácii miernejšie, komunikatívnejšie.
-
cena zákroku,
-
je to zásah do života zvieraťa,
-
nutnosť operácie s možnosťou pooperačných komplikácií,
-
nárast hmotnosti kastrovaných jedincov, ak sa nezmení strava.
Len v bratislavskom útulku je momentálne vyše 60 mačiek rôzneho veku a každý deň pribúdajú ďalšie, takisto šteniatka rôznych šialených kombinácii s dedičnými chorobami.
Napríklad veľký pes skrížený s jazvečíkom, ktorý má mohutné telo na krátkych nohách a ako päťročnému mu doslúžia kĺby.
„Myslím si, že by sa mali kastrovať či sterilizovať spoločenské zvieratá, ktoré nie sú určené na výberový chov. Predchádza sa tým nielen nekontrolovanému množeniu, ale aj mnohým zdravotným problémom,“ potvrdzuje aj veterinár Tomáš Frey z Veterinky.
