FOTO – ARCHÍV
„Do strany som vstupoval ako dlhovlasý, a tak som sa stal aj tieňovým ministrom spravodlivosti. Nikomu to neprekážalo, všetci ma tak poznali a nikdy odo mňa nikto nechcel, aby som sa ostrihal. V minulosti to však bolo zábavné. Keď som sa mal stretnúť so svojimi novými klientmi a oni zbadali nejakého chlapíka v obleku a s dlhými vlasmi, bolo to veľmi vtipné. Je to celé o prekonávaní predsudkov. Ich snaha zakryť sklamanie bola dojemná, ale snažil som sa ich vyviesť svojimi vedomosťami rýchlo z omylu. A čo sa týka brady, raz pred štyrmi rokmi som sa na lyžovačke zabudol oholiť a opálil som sa. Hovoril som si, že teraz to nemôžem urobiť, lebo to bude smiešne a budem vyzerať ako poľská zástava, budem červeno-biely. Zistil som, že je to neskutočne pohodlné a musím povedať kvalitne pestované. Nepichá to, nikto sa nesťažoval.“ (Smiech.)
FOTO – ARCHÍV
FOTO – ARCHÍV
Napriek tomu, že ho nedávno korunovali za najsexi poslanca parlamentu, napriek tomu, že jazdí na motorke Harley-Davidson, napriek tomu, že je spolumajiteľom troch reštaurácií, je Róbert Kaliňák stále slobodný. O predsedovi parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť je to zaujímavá informácia. Minimálne pre ženy. Pozor však, tie najlepšie má v obraze.
„Najkrajšie baby chodia do podniku pri fitnes Zory Czoborovej. Minule som tam bol a prišlo asi tridsať dievčat. Až sme sa začali báť,“ smeje sa tridsaťjedenročný poslanec. O ankete čitateľov, kde vyhral ako ten najsexi politik, vie svoje: „Po prvé, v prevencii očných chorôb sa robí na Slovensku veľmi málo. A po druhé, je to podobné, ako keď sa troch dážďoviek opýtate, ktorá sa viac podobá na kobru.“
Dlhovlasý moderátor z STV
Kaliňák odštartoval pomerne úspešnú podnikateľskú aj právnickú kariéru otvorením svojho prvého baru. „Som z námorníckej rodiny. Otec bol námorník, mama robila okolo lodí, aj brat je námorník. Krstný otec však mal reštauráciu a mne sa to vždy páčilo. Veď je to sen každého Slováka – piť u seba. Mimochodom, ja alkohol nepijem.“
Svoj prvý bar otvoril v devätnástich pri internáte Družba. „Dodnes existuje, aj keď my sme ho prevádzkovali iba pol roka. Volá sa Havana bar.“ Už na strednej strojníckej priemyslovke bol známa firma. „Mal som komentár úplne k všetkému, čo sa odzrkadľovalo na mojich častých pochvalách a, samozrejme, na telesnú výchovu som nenosil červené trenírky, čo bol prúser.“
Na vysokej právnickej fakulte sa potom stretol so známymi tvárami z politiky. „Cuper mal veľmi špecifický prístup k výučbe, čo sa prejavilo aj pri jeho teoretickom parlamentnom rozjímaní. Učili ma aj Gašparovič a Fogaš. Tóthová mi nechcela dať štátnicu a Kandráč ma tiež na štátniciach poriadne potrápil. Ale zvládol som to a bavilo ma to.“
Po škole bol advokátom a učil na strednej škole, ktorú navštevoval. „Mal som tam konflikt s jedným učiteľom, ktorý mi povedal, že skončím ako vykladač lodných kontajnerov. Povedal som mu, že ja raz na tej škole budem učiť. Po tom, ako som tam skutočne nastúpil – ako pedagóg, približne po pol roku ‚spolupráce‘, odišiel.“
Súkromne podnikať začal asi pred dvoma rokmi. S kamarátmi si otvoril reštauráciu, k nej pribudli ďalšie dve. Je aj spolumajiteľom firiem, ktoré pôsobia v stavebnej a technickej oblasti, v niektorých firmách pôsobil ako člen dozornej rady. Výplatu dáva približne stovke ľudí. „Nikdy som neprišiel do styku so žiadnymi štátnymi peniazmi, čo ma nesmierne teší.“
Tešilo, chce sa povedať – teraz tie štátne ako poslanec brať musí. A tak je zo všetkých firiem odvolaný z konateľstva.
Fica si počkal na zastávke
S Ficom, ktorý je jeho straníckym šéfom, sa Kaliňák spoznal na autobusovej zastávke. „Ešte ako študent som písal prácu o treste smrti. Bola to vlastne recenzia Ficovej knižky s rovnomenným názvom. Raz som si ho vystriehol na zastávke, šiel som okolo svojím Favoritom, pristavil som sa a spýtal, či ho nemôžem odviezť. Tak sme sa bližšie spoznali.“
Odvtedy zostali v kontakte a v roku 1999 ho Fico oslovil ako úspešného advokáta, či nemá záujem stať sa spoluzakladateľom novej strany Smer. „Dovtedy som sa s Flašíkom vôbec nepoznal, ale Moniku Beňovú som registroval ešte z klubu Harley-Davidson – ako sympatickú, mladú, peknú dámu s čiernymi vlasmi a veľkými modrými očami.“
Aj on sa významnou mierou finančne podieľal na chode strany a predvolebnej kampani. „Vložil som tam niečo cez pol milióna, snažil som sa pomôcť pri občerstvení a podobných veciach, ktoré mi boli blízke.“
Do politiky sa rozhodol vstúpiť preto, že sa mu zdala po úspešnej podnikateľskej a právnickej kariére prirodzeným krokom vpred. „Štát je niečo podobné ako súkromná firma, s piatimi miliónmi zamestnancov, o ktorých sa musí postarať. Keď nejaké pravidlá v rámci riadenia a manažmentu fungujú v menšom, treba ich aplikovať aj na väčší celok.“ To, z čoho je sklamaný, je efektivita parlamentu. „Z prvej ustanovujúcej schôdze som bol šokovaný. Človek sa ufajčí k smrti, je tam toľko prestávok.“
Finančne si v politike nepolepšil, v advokátskej praxi je vraj plat okolo päťdesiattisíc korún úplne normálnou záležitosťou. „Zarábam podstatne menej ako v minulosti. Plat poslanca nie je vysoký. Za benzín prejazdím aj pätnásťtisíc korún, ale ťažko to pred ľuďmi obhájiť.“ ROMAN KRPELAN
