V Humennom pomáhame utečencom osvojiť si jazyk a spôsob života v krajinách, ako sú USA. Po pol roku cestujú ďalej.
BRATISLAVA. Muhammad prišiel zo Sýrie na Slovensko študovať pred viac ako desiatimi rokmi.
Keď sa chcel po rokoch vrátiť, vypukla tam vojna, a tak zostal tu. Dostal k nám väčšinu rodiny, v Sýrii však ďalej žije jeho brat. Skutočné meno pre istotu neprezrádza.
Brata navštívil pred piatimi mesiacmi a na vlastné oči videl, že sa z jeho rodného mesta stali ruiny. Väčšina budov už nestojí, ulice zničili bomby a ľudia už ani nedúfajú, že sa vojna skončí. Ako jedinú šancu vidia útek z krajiny.
Väčšina z nich končí v obrovských utečeneckých táboroch v Libanone, Jordánsku a Turecku. „Tábory sú neskutočné,“ vraví Muhammad, ktorý cez jeden prechádzal.
„Jediné, čo vnímate, je teplo a smrad. Okolo behajú špinavé deti, chýba kanalizácia. V lete je v stane teplejšie ako vonku.“
Podmienky v táboroch sú také zúfalé, že to niektorí vzdajú a vrátia sa do Sýrie. „Povedia si, že ak zomrieť, tak radšej doma,“ hovorí Muhammad.
Stanové utečenecké tábory sú počtom obyvateľov väčšie ako slovenské krajské mestá. Foto - SITA/AP
V Európe 150-tisíc
Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) sa snaží katastrofálny stav v tureckých a libanonských táboroch riešiť presídlením časti utečencov do iných krajín.
Štáty na celom svete vyzvala, aby počas budúcich dvoch rokov prijali 130tisíc utečencov.
V Európe našlo za posledné tri roky domov asi 150tisíc Sýrčanov, až dve tretiny z nich v Nemecku a vo Švédsku.
Nemci oslovili niektoré štáty Únie, aby ich nasledovali a utečencom zo Sýrie pomohli.
V Česku sa hovorilo o piatich až desiatich tisícoch, minister vnútra Milan Chovanec chcel o tejto otázke organizovať referendum.