BRATISLAVA. Na Slovensku sa od roku 1993 konalo sedem celoštátnych referend. Iba jedno z nich, týkajúce sa vstupu Slovenska do Európskej únie, bolo úspešné.
V štyroch prípadoch neprišlo k urnám ani 40 percent oprávnených voličov, pričom dvakrát ich bolo len 20 percent. V poslednom referende z roku 2010 hlasovalo necelých 23 percent voličov.
Referendum sa za platné považuje, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. V roku 1997 vyhlásili referendum o vstupe Slovenska do NATO za zmarené.
Referendum o rodine je celkovo ôsmym celoštátnym referendom.
(účasť 19,96 % - neplatné)
Prvé celoštátne slovenské referendum vyhlásil prezident Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994.
Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie Národnej rady prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Voliči historicky prvé referendum ignorovali. Pre nízku účasť na hlasovaní bolo neplatné.
Referendová otázka:
- Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?
Prezident Michal Kováč vyhlásil druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Parlament rozhodol o referende ešte vo februári 1997, pričom ľudia mali odpovedať na tri otázky ohľadom vstupu do NATO, rozmiestnenia zbraní a jadrových základní na našom území.
Prezident Kováč v nadväznosti na petičnú akciu občanov pridal štvrtú otázku o priamej voľbe hlavy štátu. Pôvodne malo byť s touto otázkou vyhlásené samostatné referendum.
O probléme musel rozhodnúť Ústavný súd, ktorý vyhlásil, že ústava nezakazuje, aby bola štvrtá otázka predmetom referenda.
Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči napriek tomu nariadil, aby ministerstvo doručilo obciam hlasovacie lístky len s tromi otázkami.
V niektorých regiónoch Slovenska sa tak objavili hlasovacie lístky s tromi, inde so štyrmi otázkami. Ústredná volebná komisia sa 25. mája uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené.
Ústavný súd vo svojom verdikte zo dňa 6. februára 1998 konštatoval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov Slovenska. Neskôr Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident udelil amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda.
Referendové otázky:
- Ste za vstup SR do NATO?
- Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?
- Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
- Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
(účasť: 44,06 % - neplatné)
V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998.
Podpisy pod petíciu na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických podnikov vyzbieralo HZDS. V parlamente predtým jeho návrh na vypísanie takéhoto referenda neprešiel.
Stalo sa tak po troch rokoch privatizácie ľuďmi blízkymi vládnym stranám a po škandálnom privatizovaní niektorých strategických podnikoch. Referendum sa konalo zároveň s parlamentnými voľbami.
Referendová otázka:
"Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
- Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava,
- Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina,
- Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice,
- Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava,
- Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava,
- Transpetrol, a.s., Bratislava?"
Prezident Rudolf Schuster vyhlásil, po predchádzajúcich konzultáciách s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom, referendum o predčasných parlamentných voľbách na 11. novembra 2000.
Hlava štátu dala ešte pred vyhlásením referenda posúdiť súlad znenia referendovej otázky s Ústavou. Po porade so siedmimi ústavnými právnikmi sa rozhodla, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS.
Referendová otázka:
- Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?
Prezident Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe krajiny do Európskej únie.
Občania Slovenskej republiky v tomto plebiscite schválili vstup krajiny do EÚ. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta.
Referendová otázka:
- Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?
Referendum vypísal prezident Rudolf Schuster na 3. apríla 2004; prvý deň prezidentských volieb.
Predchádzala tomu petičná akcia, organizovaná odborármi v novembri 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom.
Referendová otázka:
- Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?
Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita na 28. septembra 2010. Obsahovalo šesť tematicky rôznorodých otázok.
Referendové otázky:
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
- Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?"
Svoje vedomosti o slovenských referendách si môžete otestovať v našom kvíze.
