BRATISLAVA. Krajinou, ktorá by pre Slovensko mohla predstavovať najväčšie nebezpečenstvo, je Rusko. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako krajinu najviac ohrozujúcu Slovensko ju uviedlo 24 percent opýtaných.
Podobný prieskum sa uskutočnil aj v roku 1996, vtedy Rusko ako krajinu predstavujúcu nebezpečenstvo pre Slovensko označilo 34 percent respondentov.
Druhá skončila Ukrajina
Na druhom mieste skončila v prieskume Ukrajina, ktorú ako krajinu ohrozujúcu Slovensko, vnímalo 22 percent opýtaných. V roku 1996 ju pritom takto označili len 2 percentá respondentov. "Ide o strach z vojnového konfliktu, ktorý tam prebieha," povedal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. Podľa neho však tento nárast nemožno vnímať ako príklon ľudí k niektorej strane konfliktu.
Najväčší pokles medzi krajinami, ktoré Slováci vnímajú ako ohrozujúce Slovensko, zaznamenalo Maďarsko. Kým v roku 1996 ho takto vnímalo 40 percent opýtaných a skončilo suverénne na prvom mieste, v prieskume v roku 2014 je to už len 5 percent opýtaných.
Podľa SAV ide o zásadnú zmenu, ktorá môže čiastočne súvisieť s aktuálne nadštandardným vzťahom politických reprezentácií Slovenska a Maďarska. Podľa všetkého to taktiež svedčí o trvalejšom ústupe pocitov ohrozenia a politických turbulencií, ktoré boli spojené so vznikom nového štátu a vnútorným zápasom o smerovanie krajiny v deväťdesiatych rokoch.
Najbližšie je nám Česko
SAV taktiež zisťovala, ktoré krajiny vnímajú obyvatelia ako kultúrne najpodobnejšie Slovensku. V prieskumoch v rokoch 2014 aj 1996 skončila suverénne na prvom mieste Česká republika.
Kým vlani ju takto označilo 75 percent opýtaných, pred 19 rokmi to bolo 62 percent. V roku 1996, rovnako aj v roku 2014 platilo, že respondenti maďarskej národnosti uvádzali ako kultúrne najpodobnejšiu krajinu častejšie Maďarsko, avšak aj v tomto prostredí bolo Česko na neohrozenej prvej priečke. Praktizujúci katolíci uvádzali o niečo častejšie ako kultúrne najpodobnejšiu krajinu Poľsko.
Materiál SAV prezentoval zistenia z reprezentatívnych výskumov ISSP Slovensko 2014 realizovaných agentúrou FOCUS v období 17. 9. 2014 až 28. 10. 2014 na vzorke 1156 respondentov a ISSP Národná identita 1995, uskutočnený Metodickovýskumným kabinetom Slovenského rozhlasu v období 15. 6. 1996 až 26. 6. 1996 na vzorke 1388 respondentov.
Slováci preferujú pozíciu medzi Západom a Ruskom
Ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám, by chceli zavedenie alternatívneho systému k liberálnej demokracii.
BRATISLAVA. Z prieskumu SAV vyplynulo, že Slovensko by sa v zahraničnej politike malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Západom (EÚ, NATO) a Ruskom.
Desať percent sa prikláňa k Rusku
To, že by naša krajina mala stáť medzi Ruskom a Západom, si myslí 59,5 percenta opýtaných. Podľa 9,4 percenta respondentov by sme mali vždy stáť na strane Západu a podľa 21,2 percenta skôr stáť na strane západu.
Podľa 7,9 percenta opýtaných by sme skôr mali stáť na strane Ruska. Dve percentá opýtaných preferujú vždy stáť na strane Ruska.
V skupine respondentov do 35 rokov podporuje vyváženú pozíciu 50,3 percenta opýtaných. Spolu 39,5 percenta opýtaných v tejto vekovej skupine si myslí, že by sme mali vždy alebo skôr stáť na strane Západu. Skôr alebo úplne proruskú orientáciu podporuje 10,2 percenta respondentov do 35 rokov.
V súvislosti s politickými preferenciami sa ako najprozápadnejší javia voliči SaS.
Veríme konšpiráciám
Prieskum tiež ukázal, že Slováci sú náchylní veriť konšpiračným teóriám.
S tvrdením "Skutočnosť je zväčša iná, ako sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára" skôr alebo jednoznačne súhlasí 45,4 percenta respondentov.
Naopak, s tvrdením "Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné" skôr alebo jednoznačne súhlasí 25,9 percenta opýtaných.
Podľa 28,7 percenta sú sčasti pravdivé obe tvrdenia. Súhlas s konšpiračnými tvrdeniami podľa sociológov prevažuje aj u vysokoškolsky vzdelanej populácie.
V súvislosti s politickými preferenciami najviac v konšpiračné tvrdenia veria voliči OĽaNO (57,1 percenta).
Konšpiračným tvrdeniam sú častejšie ochotní veriť priaznivci vyváženej pozície. Podľa prieskumu tiež 59,1 percenta respondentov, ktorí súhlasia s konšpiračnými tvrdeniami, preferujú zavedenie politického režimu, ktorý by bol alternatívou k liberálnej demokracii.
(sita)
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu.