[content type="longread-pos" pos="full"]
[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/56/5639258/5639258.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Marianka je jedným z najstarších pútnických miest na Slovensku. FOTO – TASR[/content]
TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR
Putujú mladí i starší
BRATISLAVA. Desaťtisíce ľudí na Slovensku každoročne vyrážajú na miesta spojené s mariánskym kultom, na miesta úcty svätých či takzvané kristologické pútnické miesta. Na Slovensku je ich spolu približne 80. Sezóna pútí u nás trvá od mája do konca októbra.
Pre veriacich sú cieľom púte náboženské obrady. Na pútnické miesta však prichádzajú aj nereligiózne založení ľudia. Tieto miesta sa dajú navštíviť kedykoľvek, nielen počas oficiálnych pútí. Podľa slov prešovského arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka sa tam dá duchovne i fyzicky oddýchnuť, načerpať povzbudenie, radosť a pokoj.
Púte sa dnes organizujú aj na mieru – pre mladých, pre zaľúbených, púte rodičov, detské či mládežnícke púte, púte Rómov, učiteľov a podobne. „Rozdiely sú najmä v duchovnom zameraní – v centre obradov sú kázne prispôsobené druhu i typu púte,“ povedala etnologička Katarína Nádaská.
Putujú mladí i starší. Pešie putovanie obľubuje skôr mladá a stredná generácia. Pribúda aj fanúšikov cyklopútí. „Starší preferujú možnosť doviezť sa čo možno najbližšie k pútnickému miestu, pešo prekonávajú aspoň posledný úsek cesty,“ hovorí Nádaská.
Čoraz populárnejšia je svätojakubská púť do Compostely, vedú tam cesty z celej Európy. V posledných rokoch bolo vyznačených niekoľko oficiálnych Jakubských ciest aj na Slovensku. Najnovšiu otvorili 30. mája v Litmanovej na hore Zvir. Koncom augusta slávnostne prepoja Jakubskú cestu do Compostely Slovensko - Poľsko na vrchu Eliášovka nad Litmanovou, informoval Gerhard Weag, prezident Fóra Jakubskej cesty.
Slovenskom vedú tiež cyrilometodská, mariánska a banícka pútnická cesta.
Fenomén putovania zaujíma vedcov, ale vníma ho tiež samospráva ako oblasť s potenciálom rozvoja turistického ruchu. Viaceré mestá či župy sa snažia o ich rozvoj a popularizáciu. Nie vždy však nachádzajú partnera.
„Naše skúsenosti zväčša ukazujú, že veľmi často v cirkvi absentuje reálny záujem o spoluprácu a sprístupnenie atraktívnych miest širokej verejnosti, povedala Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5639266/5639266.jpeg?rev=2" author=""]Šaštín. FOTO – ARCHÍV MESTA šAŠTÍN STRÁžE [/content]
Najstaršie sú Mariánka a Skalka
Západné Slovensko
ŠAŠTÍN – STRÁŽE. S pútnickým životom je Šaštín spojený od nepamäti.
Uctievanie sochy Panny Márie Sedembolestnej z roku 1564 povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy.
Vedľa baziliky stojí kaplnka, kam sa chodievala modliť grófka Angelika Bakičová, aby Sedembolestná ochránila kraj pred Turkami. K Panne Márii sa utiekala aj s prosbou o uzmierenie s manželom. Jej modlitby boli vypočuté, a tak sa kaplnka stala útočiskom žien s podobným trápením.
