Štvrtinu nášho územia tvoria sopečné pohoria, k erupcii došlo naposledy asi pred 130–tisíc rokmi. Nie je vylúčené, že sa sopky ešte niekedy v ďalekej budúcnosti prebudia k životu.
[content type="img" render-type="pressphoto"title=""src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/56/5645754/5645754.jpeg?rev=2" author="Foto: Martin Belej" longread-pos="full"]Tri prešovské sopky. Zľava Lysá stráž, Stráž a Šarišský hradný vrch.[/content]
PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár
Sopečná činnosť sa na území dnešného Slovenska skončila už na začiatku štvrtohôr. Sopečný pôvod má celkovo trinásť slovenských pohorí a zaberajú približne štvrtinu nášho územia. Dvanásť ich patrí do západokarpatskej provincie, jedine Vihorlatské vrchy k Východným Karpatom.
[content type="longread-pos" pos="left"]
Sopečné pohoria
Oblasť Vnútorných Západných Karpát:
Slovenské stredohorie:
Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Ostrôžky, Javorie, Krupinská planina,
Matranskoslanská oblasť: Burda, Cerová vrchovina, Slanské vrchy a Zemplínske vrchy,
Oblasť Vnútorných Východných Karpát:
Vihorlatsko-gutinská oblasť:
Vihorlatské vrchy.
[/content]
Sopečná činnosť na území dnešných slovenských Karpát prebiehala najmä v treťohorách, skončila sa začiatkom štvrtohôr. Najstaršie slovenské sopečné pohoria majú vyše 16 miliónov rokov, ale najmladšia hora, Putikov vŕšok pri Novej Bani, len okolo stotisíc.
Staršia vulkanická činnosť prebiehala najmä v dnešnom Slovenskom stredohorí, ktoré tvorí súvislý pás sopečných pohorí, pôvodne stratovulkánov. Východoslovenské a juhoslovenské sopky, najmä v Cerovej vrchovine, sú o niečo mladšie.
Zvyšky mohutných sopečných kráterov, kalder, lávových prúdov či dosiek a podobných fenoménov sú pozorovateľné dodnes. Vidno ich na tvare Poľany, alebo centrálnej časti Vihorlatských, či Slanských vrchov.
Pre sopečné pohoria je typická ich geologická stavba. Tvoria ich najmä andezity a ryolity, ale aj dacity a bazalty, sprevádzané ďalšími horninami. Ich rozpadom vznikajú potom špecifické pôdne typy.
Po aktívnych sopkách nám okrem samotných pohorí ostal najmä bohatý výskyt rudných oblastí, čo sa odrazilo na intenzívnej banskej činnosti v minulosti. V tomto smere sú známe najmä Štiavnické, Kremnické či Slanské vrchy .
Vulkanická oblasť je tiež bohatá na minerálne pramene a podzemnú vodu. Termálne a minerálne pramene sa nachádzajú často na okrajových zlomoch pohorí a na ich styku s okolitými nížinami a kotlinami.
Zemetrasenia sa tiež vyskytujú najmä na úpätí a v podhorí vulkanitov, známa seizmicky aktívna zóna je napríklad v oblasti Vihorlatských vrchov.
Obnovenie vulkanickej činnosti na Slovensku je otázne. Vulkanológ Ladislav Šimon z Geologického ústavu Dionýza Štúra pre SME pred časom povedal, že sopečná činnosť nie je ukončená a vo vzdialenej budúcnosti nie je na našom území vylúčený ani vznik nového činného vulkánu. Či to však bude o tisíce, alebo o stotisíce rokov, sa nedá predvídať.
Martin Belej
Spišsko–šarišské medzihorie
Tri sopky tvoria kolorit Prešova
Pri príchode do Prešova vidieť už zďaleka tri izolované vrchy vulkanického pôvodu. Šarišský hradný kopec, Stráž a Lysá Stráž sú vyhľadávaným miestom vychádzok.
[content type="longread-pos" pos="left"]
Rezervácie na sopkách
Šarišský hradný vrch
Fintické svahy
Kapušiansky hradný vrch
[/content]
Hoci tieto kužeľovité andezitové neovulkanity geneticky súvisia so susednými Slanskými vrchmi, nie sú ich súčasťou.
Vystupujú v južnej časti Spišskošarišského medzihoria, ktoré má veľmi pestré geologické zloženie. Okrem troch spomínaných vrchov ho tvorí aj chrbát, ktorý sa tiahne východným smerom od Stráže a končí sa Kapušianskym hradným vrchom.
Najznámejší a najnavštevovanejší je Šarišský hradný vrch. Na jeho vrcholovej plošine stoja zrúcaniny Šarišského hradu, kde prebiehajú rozsiahle záchranné práce a množstvo kultúrno-spoločenských akcií, najmä v lete. Hradný vrch poskytuje výborný výhľad do okolia.
Lysá stráž zasa bola v minulosti vyhľadávaným miestom pre štart vetroňov a paraglajdistov, spolu so Strážou ju však v posledných rokoch zasiahli veľké veterné kalamity, ktoré zmenili ich prírodné prostredie a charakter. Ráz krajiny mení aj niekoľko kameňolomov v oblasti.
Na svahoch sopečných vrchov a hrebeňov vznikli vzácne lesné a rastlinné spoločenstvá. Ochraňujú ich prírodné rezervácie Šarišský hradný vrch, Fintické svahy a Kapušiansky hradný vrch.
(bel)
Vihorlatské vrchy
Morské oko prirodzene starne
Vihorlatské vrchy patria k najmladším sopečným pohoriam Slovenska. Vznikali koncom treťohôr, oddeľujú od seba územia južného a horného Zemplína. Najvyšším vrcholom je Vihorlat, veľmi známy je aj andezitový skalný vrchol Sninského kameňa.
Práve Vihorlatské vrchy majú, s výnimkou Poľany, dodnes najlepšie viditeľnú mohutnú kalderu v centrálnej oblasti. V jej strede leží jazero Morské oko.
V literatúre sa často uvádza, že Morské oko je sopečným jazerom, ale nie je to tak. Vzniklo po mohutnom plošnom zosuve pôdy z okolitých svahov, ktorý zahradil kotlinu v údolí potoka Okna. Hrádza bola neskôr umelo zvýšená. Dnes má jazero rozlohu takmer 14 hektárov a hĺbka na niektorých miestach dosahuje až 20 metrov.
Morské oko prirodzene starne. Zanášajú ho sedimenty, pomaly sa mení jeho charakter. Tento proces možno sledovať aj v porovnaní s menšími jazerami v okolí.
Najväčším prírodným bohatstvom Vihorlatských vrchov sú zvyšky pôvodných karpatských pralesov. Okrem viacerých maloplošných rezervácií je veľká časť pohoria súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
S výnimkou oblasti Morského oka a Sninského kameňa bola prevažná časť Vihorlatských vrchov súčasťou vojenského výcvikového pásma. Dnes je takmer celé pohorie prístupné.
(bel)
Morské oko, v pozadí Sninský kameň. Foto: FOTKY SME.SK
Zemplínske vrchy
Vo viniciach majú obsidián
Hoci sú Zemplínske vrchy medzi slovenskými sopečnými pohoriami najnižšie, predsa sa s nimi spája fenomén svetového významu. Na ich juhozápadných svahoch sa totiž rozprestiera slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti.
Práve vulkanické podložie a na ňom ležiace pôdy do značnej miery ovplyvnili vznik prostredia, v ktorom sa rodí a vyrába svetoznáme víno.