[content type="img" render-type="longread-title" title="Slovenský prales: lesy umierajú nielen pri Amazonke" src="http://i.sme.sk/cdata/0/79/7953140/pOT2.JPG"][/content]
TEXT: Zuzana Uličianska, FOTO SME: Gabriel Kuchta, Viliam Vongrej
Ak sa povie prales, nemusí to hneď znamenať dažďové pralesy, ale každé lesné spoločenstvo, ktoré sa na danom mieste dokáže udržať bez pomoci človeka.
„Kedysi tu bolo ako na savane. Z vysokej trávy trčali obrovské stromy, človek už len čakal, kedy prejdú okolo žirafy,“ spomína na niekdajšiu podobu Panónskeho hája Michal Marek, správca neďalekej Biologickej stanice Šúr Prírodovedeckej fakulty UK.
Marek na stanici, ktorá slúži na výskumné i vzdelávacie účely, vyrastal, pozná v okolí pomaly každý strom.
Unikátny teplomilný dubovo-brestový pás lemuje mokradný jelšový prales, ktorý je jadrom prírodnej rezervácie Šúr. Tá leží na úpätí Malých Karpát medzi Svätým Jurom a obcou Čierna Voda, nazvanou podľa farby vody v šúrskych močarinách.
Osemstoročné duby
Riedky porast duba cerového, javora poľného či hrabu sa kedysi udržiaval aj pasením dobytka v jeho okolí. Dnešný Panónsky háj je už plný náletových drevín a zďaleka nepôsobí tak idylicky, ako vidíme na fotografiách zo začiatku storočia.
Medzi mladou drevinou sa však stále týčia aj majestátne duby s krásnou košatou korunou. Ich uzlovitý vzrast, ktorý vytvára krásne siluety, je spôsobený veľmi slabou vrstvou tamojšej úrodnej pôdy.
Ešte v roku 1902 rakúsky botanik Karl Rechinger opísal tento háj ako lúčnu pláň veľkých rozmerov: „Zarastená je riedkym trávovým porastom, na ktorom v značnej vzdialenosti od seba rastú nádherné prastaré exempláre planých hrušiek, početné duby letné, jasene a takmer stromom podobné porasty hlohu.
Všetky tieto dreviny sú v pôvodnom stave a mnohé z dubov dosahujú vek možno aj osemsto rokov.“
K tomuto vzácnemu miestu sa dostávame paradoxne popod vedenie veľmi vysokého napätia, ktoré je v národnej prírodnej rezervácii nanajvýš sporné. Na okružnej ceste okolo rezervácie stretneme niekoľkých cyklistov, ba aj dvojicu jazdcov na koni. Inak je oblasť aj v sobotu popoludní takmer prázdna.
V rokoch 1949 - 54 v tomto priestore vybudovali aj dostihovú dráhu, na ktorej sa konali druhé najväčšie dostihy v Československu po Veľkej pardubickej, bývalo tu aj kúpalisko s bazénmi.
Dnes je pohyb ľudí vymedzený len na chodníky, ktoré boli pred rokmi opatrené aj informačnými tabuľami o miestnej flóre a faune.
