BRUSEL, BRATISLAVA. Už na budúci týždeň mohlo byť definitívne jasné, ako dopadne návrh Európskej komisie na prerozdelenie utečencov. Na dvoch kľúčových stretnutiach sa môže rozhodovať aj o ďalšej podobe Európskej únie.
Najskôr sa v utorok stretnú ministri vnútra. Na stredu zas stály predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal lídrov členských štátov.
Často opakovaným slovom bude kvalifikovaná väčšina a otázka, či ju lídri využijú v takomto citlivom hlasovaní?
Príliš citlivá téma
- Po zavedení prísnejších pravidiel v Maďarsku výrazne klesol počet narušení štátnej hranice. V pondelok zadržala polícia 9380 utečencov, v utorok 367, v stredu 277 a včera dopoludnia iba 95.
- Slovenský parlament včera odmietol zavedenie kvót ako nesystémové riešenie v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním utečencov.
- Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová vyzvala vojakov, aby sa pripravili na možné nasadenie na hraniciach so Srbskom. Polícia tam nezvláda nápor utečencov, ktorých sa cez Chorvátsko pokúša do EÚ dostať vyše sedemtisíc.
- Za 1. polrok na Slovensku zadržali 945 cudzincov, čo je takmer dvakrát toľko ako pred rokom.
- Utečenci môžu mať v Nemecku problém získať prácu, pretože väčšina z nich neovláda nemčinu. Denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung to povedal šéf Spolkovej agentúry práce Frank-Jürgen Weise.
- Najviac udelených pobytov pre cudzincov z krajín mimo EÚ dostali na Slovensku v 1. polroku Ukrajinci (2885). Nasledujú Srbi (1305), Rusi (700) a Kórejčania (477).
- Nemecká opozícia a humanitárne organizácie ostro kritizujú pripravované sprísnenie azylového zákona, ktorý okrem iného ráta so zaradením všetkých balkánskych štátov na zoznam bezpečných krajín pôvodu.
- Cudzincov dlhodobo žijúcich na Slovensku prijal aj prezident Andrej Kiska. „Po prekonaní prvotnej nedôvery prišli na to, že na Slovensku sú ľudia s dobrým srdcom,“ reprodukoval prezident ich názor. „Som presvedčený, že sme schopní a pripravení z pohľadu štátu a jeho bezpečnosti, z pohľadu tisícok jednotlivcov, ale aj organizácií pomôcť. Len sa z toho nesmie robiť predvolebná politická téma,“ upozornil po stretnutí.
Možnosť využiť kvalifikovanú väčšinu Únia zaviedla, keď priberala nových členov, aby sa pri schvaľovaní právnych predpisov nemuseli vždy zhodnúť všetky štáty.
Namiesto toho stačí, ak s návrhom súhlasí 55 percent členských štátov, v ktorých žije aspoň 65 percent jej obyvateľov.
V menej dôležitých otázkach je to bežný mechanizmus, no prerozdeliť 120-tisíc žiadateľov o azyl bežnou otázkou nie je.
„Pokiaľ si spomínam, nikdy sa nepoužila v takejto citlivej téme,“ povedal pre portál Politico vysokopostavený diplomat Európskej únie.
Najmä pre Nemecko, ktoré pre množstvo prichádzajúcich utečencov obnovilo kontroly na schengenskej hranici, však ide o veľmi dôležitú otázku, a preto môže siahnuť aj k výnimočným opatreniam.
Ak by sa tak na utorňajšom stretnutí ministrov stalo, stredoeurópske štáty nemajú dostatočnú silu, aby rozhodnutie vedeli blokovať.
Lídri na summitoch hovoria o celkovom smerovaní Únie, neschvaľujú konkrétne právne predpisy.
„Európska rada bude o migrácii hovoriť na vyššej úrovni, môže sa hovoriť o zmenách v Dublinskej alebo Schengenskej zmluve, nie o konkrétnej legislatíve,“ tvrdí zdroj portálu.
Fico ide proti Únii
Prvá zo spomínaných zmlúv hovorí o tom, kde má utečenec požiadať o azyl, druhá o otvorených hraniciach.
Slovenský premiér Robert Fico zo Smeru už v stredu v našom parlamente vyhlásil, že jeho vláda nebude rešpektovať rozhodnutie, ak bude pri jeho prijímaní prehlasovaná. Slovensku by tak hrozila žaloba a prípadné sankcie.
„Nikto nám nebude diktovať, čo máme robiť,“ zdôraznil Fico.
Návrh na prerozdelenie 120-tisíc azylantov včera schválil aj europarlament, ktorý už pred týždňom hlasoval o rozdelení 40-tisíc ľudí.
„Rýchlosť, s akou Európsky parlament vyjadruje svoje názory, poukazuje na naliehavosť situácie,“ odkázal podľa AFP cez svojho hovorcu jeho predseda Martin Schulz.
Ministri vnútra by tak kvóty mohli schváliť už v utorok. Európska komisia navrhla, aby Slovensko prijalo 2287 žiadateľov o azyl.
