BRATISLAVA. Slováci nechcú spoločné prerozdeľovanie utečencov, odmietajú finančnú pomoc krajinám, kde je utečencov najviac, a neprajú si, aby o týchto veciach rozhodoval Brusel.
Ukázal to reprezentatívny prieskum eurobarometra, na ktorom sa zúčastnilo 28 150 obyvateľov krajín Európskej únie nad pätnásť rokov. Konal sa medzi 19. až 20. septembrom.
„Jednoznačne je to spôsobené tým, ako jednostranne politické špičky komunikovali túto tému verejnosti. Zároveň to ukazuje, že sme hodnotovo niekde inde ako starí členovia Únie,“ povedala Alena Chudžíková, sociálna psychologička z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Prerozdelenie a kvóty
V priemere si 78 percent obyvateľov Únie myslí, že by sa žiadatelia o azyl mali rovnomernejšie rozdeliť medzi členské štáty. Najviac túto myšlienku podporujú Nemci (97 percent), najmenej Česi a Slováci (31 percent).
Z obyvateľov Európskej únie, ktorí sú za lepšie prerozdelenie migrantov, si takmer tri štvrtiny myslia, že by sa tak malo stať na základe záväzných kvót odsúhlasených Bruselom.
Spomedzi 31 percent obyvateľov Slovenska, ktorí súhlasia s prerozdelením utečencov, je len 51 percent za záväzné kvóty.
Zaujímavosťou je, že krajiny V4 sú na chvoste tohto rebríčka okrem Maďarska, ktoré prakticky kopíruje priemer EÚ, upozornil Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku.
„Maďarsko asi vie, že nebude vlastnými silami schopné čeliť tejto výzve,“ povedal.
Slováci sú na konci rebríčka aj pri otázke finančnej podpory krajín na hraniciach Schengenu, ako aj pri otázke, či je potrebné zjednotenie legislatívy z hľadiska migrácie v rámci krajín EÚ.
Postoj Slovenska je daný tým, že my ešte skúsenosť s utečencami nemáme, ale v budúcnosti sa to môže zmeniť, povedala Chudžíková.
„Ak by sa náhodou zhoršil konflikt na Ukrajine, tak sa môže stať, že tú solidaritu nakoniec budeme tiež potrebovať,“ povedala.
Šírenie strachu
Za posledné dva roky medzi Európanmi výrazne narástli obavy z imigrácie a terorizmu. Až pre 47 percent respondentov z celej Európy je imigrácia najväčšou výzvou, ktorej v súčasnosti EÚ a jej členské štáty čelia.
V roku 2013 to bolo len štrnásť percent. Obavy z terorizmu pociťovalo v EÚ 26 percent ľudí, v roku 2013 to bolo len jedenásť percent.
Na Slovensku imigráciu za najzávažnejší problém považuje 49 percent opýtaných. „To znamená, že oproti roku 2013 sa na Slovensku tieto obavy zväčšili trinásťkrát,“ povedal Hajšel.
Slovensko tak patrilo medzi šesť krajín, kde vnímanie migrácie ako problému rástlo za posledné dva roky najviac. Z nich sú tri – Taliansko, Maďarsko a Malta, utečeneckej kríze priamo vystavené.
Na šírenie strachu nedávno počas svojho prejavu upozorňoval aj prezident Andrej Kiska. „V politickej diskusii podľa mňa zaznieval až príliš silno práve taký tón, ktorý tento strach zo všetkých migrantov povzbudzoval,“ povedal.
Legálnych migrantov nie
Slovensko je na poslednom mieste aj pri otázke, či „v súčasnom kontexte migračnej krízy potrebuje krajina legálnych migrantov v určitých sektoroch ekonomiky“.
Súhlasí s tým len 19 percent respondentov zo Slovenska. Naopak až 77 percent Švédov či 72 percent Nemcov je presvedčených, že legálni migranti sú potrební. Priemer EÚ je 51 percent.
Podobne je to aj pri otázke, či „je prítomnosť občanov iných členských krajín vo vašej krajine prospešná pre vašu ekonomiku“. Myslí si to len 31 percent Slovákov, takže sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste spolu s Cyprom s 31 percentami. Priemer v EÚ je 56 percent.
Odmietanie Bruselu
Väčšina opýtaných Európanov, presnejšie 66 percent súhlasí s tým, aby sa rozhodnutia prijímali na pôde Únie, a nie v národných parlamentoch.
Medzi krajinami, ktoré najviac podporujú rozhodovanie na úrovni Bruselu, sú obyvatelia Cypru, Nemecka, Španielska a Luxemburska.
Aj v tomto prípade je Slovensko so 40 percentami ľudí podporujúcich rozhodovanie z Bruselu posledné v rebríčku spolu s Estónskom a Poľskom.
V predchádzajúcich prieskumoch, ktoré sa netýkali utečencov, pritom Slováci pravidelne končili ako najväčší eurooptimisti. Bruselu dokonca verilo viac ľudí ako vlastnej vláde.
Ľudia vo všeobecnosti nerozumejú, čo je to Európska únia a doteraz ju vnímali najmä cez eurofondy, vďaka ktorým sa budovala infraštruktúra, vysvetľuje obrat vo verejnej mienke Chudžíková.
Dodala, že zároveň politici razili myšlienku, že Slovensko je suverénna krajina, ktorá o sebe rozhoduje sama.
„Teraz došlo na lámanie chleba a ukazuje sa, že EÚ neznamená len eurofondy a pomoc, ale sa od nás očakáva aj nejaká iniciatíva a podieľať sa na zodpovednosti. To už je ťažšie prijať,“ povedala Chudžíková.
Reakcie
Jósef Nagy (Most-Híd)
Keby si aj predseda vlády SR Robert Fico urobil s utečencom selfie, utečenci by na Slovensko aj tak nechceli prísť. Ich totiž priťahuje štedrý a nedokonalý sociálny systém v západných krajinách, vyhlásil.
To, že sa Slováci v prieskume ocitli na najnižších priečkach v otázke podpory migrantov, si Nagy vysvetľuje nezvykom a strachom z cudzincov.
Vladimír Maňka (Smer-SD)
Odmietavý postoj Slovákov treba pochopiť, lebo počúvajú len o kvótach, tvrdí. "Tým pádom sa správame prirodzene, a tak sme na konci tabuľky. Je tiež prirodzené, že ak niekoho migranti zaplavujú, je za ich prerozdelenie a tí ostatní sú proti. V každom prípade musíme to riešiť spoločne," vyzýval.
Richard Sulík (SaS)
"Stará EÚ dobre urobí, ak sa zamyslí nad dôvodmi. Jedným je strach a nezvyk, ale strach z neznámeho nie je xenofóbia. Nerobil by som zo Slovákov zadubencov, ktorí nič nevedia, a preto sa boja. Bežní ľudia sú v tomto chytrejší ako politici, viac počúvajú svoj vnútorný hlas a majú viac vyvinutý pud sebazáchovy," myslí si.
"Ak by som aj vedel, že v rámci kvót prijímame 5000 ľudí a potom bude navždy pokoj, tak sa prvý hlásim, aby sme to urobili. Ale všetci vieme, že by to bol len začiatok, a tak či tak spejeme k tomu, že prerozdeľovanie bude trvalé," dodal.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
