SME

Mali sme ich stovky, ostalo len zopár. Pozrite si naše zaniknuté kúpele

Mali sme ich stovky, ostalo len zopár. Pozrite si naše zaniknuté kúpele

V minulom storočí zanikli mnohé z kúpeľov, obnovili sa v Smeržonke či Gánovciach.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="Kaplnka vo Vyhniach." src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/57/5795959/5795959.jpeg?rev=2" author="SME - Ján Krošlák" longread-pos="full"][/content]

TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

[content type="longread-pos" pos="left"]

Iné zaniknuté kúpele

[/content]

BRATISLAVA. Luxusné kúpeľné domy, odpočivárne, vily a parky, po ktorých sa prechádzajú kúpeľní hostia a špecializovaná zdravotná starostlivosť. Takúto podobu malo v minulosti len niekoľké z kúpeľov u nás. Mnohé z tých, ktoré fungovali na území dnešného Slovenska ešte za monarchie, boli malé a známe len v rámci regiónu. Viaceré mali podobu drevených domčekov, do ktorých sa nosila liečivá voda vo vedrách.

Tie najluxusnejšie v Piešťanoch či v Trenčianskych Tepliciach fungujú dodnes spolu s dvoma desiatkami ďalších, ktoré prežili turbulentné 20. storočie.

Celkovo u nás bolo na prelome 19. a 20. storočia okolo 120 kúpeľov, súbežne ich najviac fungovalo približne 90. Najviac ich bolo na východe Slovenska a v dnešnom Banskobystrickom kraji.

Dve svetové vojny, hospodárska kríza a socialistické zriadenie rozvoju kúpeľov nepriali. Kúpeľníctvo je totiž špecifická oblasť, v ktorej sa prepája zdravotníctvo s cestovným ruchom. Azda najlepšie tomu rozumela rodina Winterovcov, ktorá sa zaslúžila o rozkvet piešťanskych kúpeľov.

Je na majiteľoch a prevádzkovateľoch, ako dokážu liečivé pramene zužitkovať. „Vo viacerých kúpeľoch dnes vidieť pokrok a investície,“ hovorí Martin Kostelník z Balneologického múzea v Piešťanoch.

Niektoré zo zaniknutých kúpeľov napriek pokusom o oživenie naďalej chátrajú, o iných vedia už len miestni. Liečivé pramene však vyvierajú naďalej.

Kliknite pre zväčšenie.

Západné Slovensko

Belušské Slatiny majú sedemročný cyklus

BELUŠA. Kedysi známe kúpele v Belušských Slatinách, kde sa liečili reumatické a kožné choroby, sú dnes prázdne. Pripomínajú ich len minerálne pramene a hotely či vilky.

Teplé pramene využívali domáci najmä ako močidlá na konope, liečili si v nich i kožné choroby. Odborne sa na ne zameral v 18. storočí lekár a veterinár Pavol Adámi, rodák z Beluše, ktorý neskôr pôsobil vo Viedni a v Krakove.

Zistil, že tamojšia voda obsahuje veľké množstvo kysličníka uhličitého, sírovodík, soli alkalických kovov, alkalické zeminy a v prameni na ľavej strane okrem toho aj Glauberovu soľ a trochu železa. Podľa neho by v Slatinách mohli vzniknúť kúpele, kde by sa dali liečiť kožné choroby, pitie vody by pomáhalo pri zažívacích ťažkostiach.

Trvalo však viac ako sto rokov, kým sa koncom 19. storočia v Belušských Slatinách začali stavať kúpele. Najväčší rozmach zažívali v prvej polovici 20. storočia. V roku 1911 mali 154 stálych a 2160 prechodných hostí.

Po druhej svetovej vojne začali kúpele upadať. Zaujímavosťou kúpeľov bola pohyblivá výdatnosť zdroja, čo bolo zrejme aj príčinou nestálosti vlastníkov či nájomníkov kúpeľov. Každých sedem rokov výdatnosť zdroja klesla na minimum.

V 70. – 80. rokoch sa síce žriedlová kapacita rozšírila, ale kúpeľom sa ich slávu nepodarilo prinavrátiť. Fungovali vaňové kúpele a vodné masáže a kúpalisko s príjemne teplou minerálnou vodou. „Slatiny navštevovalo veľa ľudí,“ hovorí Ján Prekop, starosta Beluše, ktorej súčasťou Belušské Slatiny sú.

Obec sa dnes stará o deväť prameňov liečivej vody. „V územnom pláne sme rozšírili rekreačnú zónu. Súvisí to aj so zámerom investora, ktorý by chcel v Slatinách vybudovať akvapark,“ doplnil starosta.

Ifigénia dala postaviť hammam

TRENČÍN. Od 30. rokov 19. storočia do začiatku 20. storočia vlastnila kúpele v Trenčianskych Tepliciach rodina Sinaovcov. Juraj Sina, finančník z Viedne, a jeho potomkovia sa zaslúžili o ich modernizáciu.

Vďaka jeho vnučke Ifigénii de Castries d'Harcourt v roku 1888 v kúpeľoch vybudovali unikátnu stavbu v maurskom slohu - odpočváreň Hammam.

Ifigénii veľmi záležalo na tom, aby sa zvýšila odbornosť procedúr aj krása priestorov. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1885 objavila model prepychového tureckého kúpeľa. Vystavoval ho dvorný architekt egyptského miestokráľa Izmaila a riaditeľ Umelecko-priemyslovej školy v Prahe František Šmoranz. Hammam v Egypte postavili vedľa Izmailovho letoviska. Ifigénia odcestovala do Egypta, kde požiadala o povolenie postaviť hammam v jej kúpeľoch.

Odpočiváreň hammam sa rozhodli umiestniť hneď vedľa jedného z najvzácnejších kúpeľných termálnych bazénov na Slovensku Sina.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3W9R na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu