BRATISLAVA. Bratislavské transfúzne stanice zažili včera nezvyčajný nápor. Počas Učiteľskej kvapky krvi sa iba v Ružinove a na Kramároch rozhodlo darovať krv 170 učiteľov. Oproti bežnému dňu je to viac než dvojnásobok darcov.
Učitelia v poradí druhým protestom poukazujú na zlý stav školstva. Zároveň žiadajú splnenie požiadaviek, ktoré sformulovali vo výzve Slovenskej komory učiteľov.
Základnou z požiadaviek je zvýšenie rozpočtu školstva o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozdiely vo vybavení škôl. Vláda však namiesto zvýšenia v návrhu rozpočtu ubrala školstvu 200 miliónov. Finálnu podobu rozpočtu zatiaľ parlament neschválil.
Na prstoch jednej ruky
„Je to veľmi humánny čin, učitelia dávajú dobrý príklad svojim žiakom,“ hovorí vedúca lekárka ružinovskej transfúznej stanice Klára Sviteková.
Aj keď krv má trvanlivosť okolo 35 dní, tým, že sa využije, si je istá. Dopyt v meste je vysoký a prípadný prebytok distribuujú tam, kam treba.
Do mimoriadne otvorenej transfúznej stanice v považskobystrickej nemocnici prišlo 65 učiteľov, vo Vranove nad Topľou dvadsať. V nitrianskej transfúznej stanici by lekárka Mária Broďániová zrátala učiteľov na prstoch jednej ruky.
Mimobratislavskí učitelia využili Deň zdravia najmä na lekárske prehliadky.
Z dvesto zapojených škôl bola takmer polovica zatvorená.
Alergia na školu
Aj keď išlo o protest, medzi učiteľmi v Ružinove prevládala dobrá nálada. „Môžem na otázku o alergiách uviesť školu?“ žartuje pri vypĺňaní dotazníka jedna z učiteliek. „Už som sa tam dočítala všeličo, muži často píšu manželku,“ odpovedá pracovníčka transfúznej stanice.
„Darovať krv nás išlo menej, ale kolegovia využili možnosť absolvovať preventívnu prehliadku u svojho lekára. Zapojilo sa nás asi 80 percent,“ povedal Miroslav Fekete z bratislavského Gymnázia Ladislava Sáru. Krv daroval aj v minulosti, ale vtedy nešlo o masovú akciu. S organizáciou dňa bol spokojný. Skupinky učiteľov prichádzali postupne, objednávali sa na konkrétny čas.
„Tešilo by ma, keby sme takto hromadne chodili darovať krv každoročne, nielen na znak protestu,“ hovorí učiteľka Natália Salaiová.
Učitelia z Gymnázia Metodova protestovali aj pred dvoma týždňami, na Zraze dlhých nosov. „U nás je silná tradícia slobody,“ vysvetľuje učiteľ Róbert Beutelhauser. Školu úplne nezatvorili, ale fungovala v obmedzenom režime.
Funguje zotrvačnosťou
Učitelia sa zhodujú, že nejde iba o peniaze, ale o víziu pre školstvo. „Platy sú samostatná kapitola, biedne sú celkové podmienky v školstve,“ hovorí Fekete s tým, že vie o školách na východe, ktoré časťou učiteľských miezd platili za kúrenie. Kritizuje aj každoročný problém s nedostatkom učebníc. „Školstvo funguje už len zotrvačnosťou, necítime podporu od štátu,“ myslí si Fekete.
So stavom školstva nie je spokojná ani francúzštinárka Salaiová. „Nevidím žiadny dôvod stať sa učiteľom,“ hovorí. Okrem nízkeho platu ju mrzí, že školské aktivity musia platiť rodičia. „Je mi trápne žiadať od nich peniaze. Každý rok platia nové jazykové učebnice, nie sú peniaze na výmenné pobyty,“ opisuje prax.
Budú pokračovať
Iniciatíva bratislavských učiteľov plánuje na 10. decembra ďalšiu protestnú akciu, ktorú nazvali „Babysitting day“ s podtitulkom Aká pláca, taká práca.
Rodičom chcú prostredníctvom akcie ukázať, ako štát investuje do vzdelania detí. Zapojení učitelia obmedzia svoju prácu na úroveň platu, ktorý dostávajú. Čiže na úroveň opatrovateľky detí. Namiesto vzdelávania detí s nimi „budú iba tráviť čas a hrať sa“.
Učiteľské iniciatívy, ktoré sa pokúšajú ozdraviť školstvo ešte pred voľbami
Slovenská komora učiteľov
Komora v septembri poslala vláde výzvu, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur. Od 1. januára 2017 žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur. Ďalšou požiadavkou komory učiteľov je zvýšenie rozpočtov rezortov školstva a vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur, aby sa vyrovnali rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. Poslednou požiadavkou je, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Prezidentkou komory je Mária Barancová.
Iniciatíva bratislavských učiteľov
Iniciatíva začiatkom novembra zorganizovala v Bratislave pred Úradom vlády Zraz dlhých nosov. Mal poukázať na to, že všetky vlády ťahajú učiteľov za nos. Včera ochromili chod takmer dvesto škôl zorganizovaním Dňa zdravia, počas ktorého učitelia darovali krv alebo boli na zdravotných prehliadkach.
Na december pripravujú protestnú akciu, ktorú nazvali Babysitting day s podtitulkom Aká pláca, taká práca. Chcú poukázať na to, že mzda učiteľov sa neriadi trhovými pravidlami, ale je vlastne na úrovni opatrovateľky detí. Iniciátormi sú učitelia Vladimír Crmoman a Branislav Kočan, ktorí sú aj členmi Slovenskej komory učiteľov.
Nehazardujme s budúcnosťou
Ide o občiansku iniciatívu 18 iniciátorov, ktorí sa zaoberajú vzdelávaním v rôznych podobách. Cieľom kampane je donútiť politikov, aby okamžite zvýšili financovanie vzdelávania a naštartovali zásadné zmeny v školstve. Predvčerom sa uskutočnilo prvé diskusné fórum na tému Vzdelávanie v ohrození. Zúčastnil sa na ňom aj prezident Andrej Kiska. Hovorcom kampane je Stanislav Boledovič, spoluzakladateľ iniciatívy Učiteľ 2020 a medzinárodného programu Teach for Slovakia. V tíme je napríklad Vladimír Burjan, bývalý učiteľ matematiky a riaditeľ spoločnosti Exam testing, ale aj Pavol Demeš, občiansky aktivista a analytik.
Iniciatíva Za živé univerzity
Zakladateľmi iniciatívy Za živé univerzity sú vysokoškolskí pedagogickí a vedeckí pracovníci, ktorí sa snažia poukázať na zlý stav vysokého školstva na Slovensku. Iniciatíva plánuje zorganizovať odborné diskusie, kompetentné analýzy a návrhy na riešenie problémov, či nastavovať kritické zrkadlo všetkým, ktorí rozhodujú o vysokých školách.
Medzi iniciátormi sú profesor Jozef Hvorecký z Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, profesor Emil Višňovský z Univerzity Komenského v Bratislave a samostatný vedecký pracovník v SAV či profesor Miron Zelina, spoluautor reformnej koncepcie školstva na Slovensku .
(or)
