SME

Na Slovensku máme tisíce jaskýň, väčšinu nepoznáme

Na Slovensku máme tisíce jaskýň, väčšinu nepoznáme

Viaceré majú dĺžku iba niekoľko metrov, často sú ťažko prístupné. O mnohých je len zmienka v literatúre.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/57/5796642/5796642.jpeg?rev=2" author="Jaro Meriač" longread-pos="full"]Charakteristický pohľad na bizarné útvary jaskyne Mažarná
v Gaderskej doline.[/content]

Viac ako tisíc jaskýň objavili odborníci len v posledných rokoch.

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

Na Slovensku máme 7014 jaskýň. Bez špeciálnych povolení sa možno dostať približne do 60 z nich, či už so sprievodcom, alebo voľne.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Sprístupnené jaskyne:

[/content]

Viaceré majú dĺžku iba niekoľko metrov, často sú ťažko prístupné. O mnohých je len zmienka v literatúre. Viac ako tisíc jaskýň objavili odborníci len v posledných rokoch.

Jaskyne vznikli eróziou a pôsobením vody na krasových územiach. Tie na Slovensku zaberajú rozlohu 2700 štvorcových kilometrov. Najviac jaskýň je v Slovenskom krase, Spišsko-gemerskom krase a v Nízkych Tatrách

Niektoré z nich vznikli aj mimo krasového územia, v pieskovcoch či vo vulkanických horninách.

Voľne prístupných je na Slovensku viac ako štyridsať jaskýň. Sprístupnených je 18, sú to najznámejšie jaskyne, v ktorých sú prehliadky so sprievodcami. Šesť z nich majú v prenájme súkromníci, ostatné spravuje Slovenská správa jaskýň.

Niektoré fungujú vo zvláštnom režime – návšteva Bojnickej hradnej jaskyne je súčasťou prehliadky zámku, jaskyňa v Skalke pri Trenčíne sa zasa nachádza v objekte benediktínskeho kláštora.

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Najvzácnejšími zo sprístupnených sú Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Gombasecká, Jasovská a Krásnohorská jaskyňa, a tiež Dobšinská ľadová jaskyňa. Od konca minulého storočia sú súčasťou svetového prírodného dedičstva.

Návštevnosť jaskýň v posledných rokoch klesá. Viacerí sprievodcovia sa snažia prehliadky zatraktívniť – robia špecializované prehliadky, prípadne ich organizujú tak, aby boli čo najautentickejšie – návštevníci dostanú čelovky, pršiplášte a v jaskyni sa pohybujú po pôvodnom alebo len mierne upravenom teréne.

Počet sprístupnených jaskýň sa rozšíri. „Momentálne sa pracuje na sprístupňovaní Demänovskej jaskyne mieru v Demänovskej Doline a Brestovskej jaskyne pri Zuberci v Západných Tatrách,“ informovala Eva Mauritzová zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Múzeum, ktoré sídli v bývalom kláštore z konca 
18. storočia, je práve po rekonštrukcii a s novými inštaláciami ho otvoria 4. januára 2016. Práve tu zhromažďujú databázu s informáciami o všetkých našich jaskyniach.

(vju)

Pre zväčšenie kliknite.


Západné Slovensko

Driny, Malé Karpaty

[content type="longread-pos" pos="left"]

Jaskyňa Driny

[/content]

SMOLENICE. K jedinej sprístupnenej jaskyni na západnom Slovensku vedie cesta cez les. Vyšliapať treba sto schodov, ďalších 151 priamo v jaskyni.

Jaskyňa Driny dostala meno podľa kríka drienky, ktorého názov v regióne vyslovujú tvrdo – drinky.

Poloha v nadmorskej výške 399 metrov a kilometrová vzdialenosť od parkoviska ju predurčujú na návštevu fyzicky zdatnejších návštevníkov. Za tento rok ich prišlo viac ako 32 500.

Sezóna tu trvá od apríla do októbra, zvyšok roka jaskyňa podľa správcu Petra Zvonára spí. Spia aj jej obyvatelia, vyše 500 podkovárov malých a ďalších desať druhov netopierov.

Symbolom jaskyne sú podľa Zvonára zvláštne tvarované sintrové záclony v Chodbe spolupracovníkov, nápadne pripomínajúce slonie uši. V jaskyni sú aj Tortová sieň, Stalagmitový lesík a rôzne jazierka.

Na objavovaní jaskyne sa podieľal aj syn vynálezcu padáka Štefana Baniča. „Imrich Vajsábel a Ján Banič boli prví, ktorí v roku 1929 prenikli do hlbších častí závrtového komína. Po návrate z Ameriky im pomáhal aj Štefan Banič,“ hovorí Zvonár. Driny pre verejnosť otvorili v roku 1935. Prehliadková trasa meria 450 metrov, celý okruh zaberie asi štyridsať minút.

(lš)

Jaskyňa Haviareň, 
Malé Karpaty

SOLOŠNICA. Hevírňa, ako domáci nazývajú jaskyňu Haviareň, je najväčším podzemným priestorom Plaveckého krasu v sološnickom katastri. Má umelo vytvorený vchod, ktorý dal vystrieľať gróf Pálffy. Priestory, v ktorých je celoročne priemerná teplota 
4 °C, pravdepodobne využíval na skladovanie ulovenej zveriny.

V Haviarni žijú netopiere, najmä vrápenec veľký, zimuje tu netopier čierny. Pre verejnosť je jaskyňa otvorená raz do roka , vždy 8. mája.

(soch)

Svoradova jaskyňa, 
Tribeč

NITRA. Svoradova jaskyňa sa nachádza v západnom výbežku Zobora v nadmorskej výške 355 m. Je síce voľne prístupná, no nachádza sa v najprísnejšom 5. stupni ochrany, kde sa možno pohybovať len po vyznačených chodníkoch.

„Neveľká vstupná sieň pokračuje približne dva metre dlhou chodbou do menšieho priestoru. V strope sa nachádza komín dlhý štyri metre,“ hovorí Radimír Siklienka, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Sv. Svorad bol pustovník, ktorý žil začiatkom 11. storočia, a podľa legendy obýval jaskyňu. Tá bola osídlená už v praveku. Pod ňou vyviera prameň, v jej povrchovom otvore je už niekoľko storočí kamenný oltár.

„Vieme, že Svoradova jaskyňa nie je na Zobore jediná. Po oboch stranách skalného masívu, v ktorom sa nachádza, sú stopy po hľadaní ďalších priestorov. Nevedno, kam vedú, lebo ich vchody sú veľmi úzke. O tom, že tu niečo je, svedčia aj pukliny, z ktorých prúdi vzduch a tiež takzvané škrapy,“ povedal geológ Ján Jahn z Fakulty prírodných vied UKF v Nitre.

Nejaké priestory by sa podľa neho mohli nachádzať niekde pod rázcestím Tri duby.

(če)

Džimova spása, 
Považský Inovec

[content type="longread-pos" pos="left"]

Džimova spása

[/content]

TOPOĽČANY. Spomedzi jaskýň v pohorí Považského Inovca má asi najkrajšiu výzdobu Džimova spása, dlhá takmer 200 metrov. Nachádza sa v masíve Vinišťa. Do jaskyne sa možno pozrieť po dohovore s jaskyniarmi.

Jaskyne v okolí Topoľčian sú menšie. „Chodí sa najmä štvornožky, treba sa prevŕtavať cez úžiny. Jaskyne majú aj kvapľovú výzdobu, žiaľ, dosť poškodenú. Pred časom sa podarilo niekomu dostať cez uzáver vchodu a nenávratne ju poškodiť. Páchateľa sa nepodarilo nájsť,“ povedal jaskyniar Miloslav Lisý.

Vchody do jaskýň sa neuzatvárajú iba kvôli zlodejom, ale aj pre bezpečnosť. Aj skúseným jaskyniarom sa totiž stáva, že sa dostanú do úžiny, z ktorej sa nemôžu dostať.

(oš)

Žernovská, Opatovská a Benediktova jaskyňa, Strážovské vrchy

TRENČÍN. K Žernovskej jaskyni sa dá dostať po nevyznačených odbočkách z turistických chodníkov medzi obcou Omastiná a Košútovou skalou v okrese Bánovce nad Bebravou. Jaskyňu dlhú 20 metrov počas SNP využívali partizáni. Na jej stenách sa dajú nájsť aj menšie kvaple. Dnes je voľne prístupná.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3XWM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu