.
BRATISLAVA. Slovensko patrí v počte policajtov medzi policajné veľmoci. Napriek tomu vláda Smeru ohlásila v rámci protiteroristických opatrení a predvolebného takzvaného tretieho sociálneho balíčka ďalšie rozšírenie Policajného zboru o 2500 ľudí.
Podľa štúdie českého ministerstva vnútra, ktorá porovnávala 27 krajín Únie, má viac policajtov ako Slovensko na počet obyvateľov iba päť krajín. A to Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Malta a Česko. Najmenej ich má Fínsko.
Pritom vysoký počet policajtov podľa autorov analýz nemusí znamenať vyšší počet zistených trestných činov ani ich zvyšujúcu sa objasnenosť či pokles kriminality.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) tvrdí, že štúdia porovnáva neporovnateľné. „Na rozdiel od ostatných krajín máme centralizovanú políciu.
Česko alebo Francúzsko majú mestské polície, ktoré nie sú pod velením ministerstva vnútra, ale majú oveľa väčšie kompetencie ako naši mestskí a obecní policajti,“ vysvetlil Kaliňák.
Podľa neho napríklad Česko nemá hliadkovú službu, lebo ju vykonávajú mestskí policajti. Inde zas časť bezpečnostných zložiek oficiálne patrí pod ministerstvá spravodlivosti či obrany, a teda sa nepočítajú do celkových počtov policajtov.
Analytici upozorňujú, že napriek týmto argumentom Smer iba politicky ťaží z aktuálnej bezpečnostnej situácie. Viac ako počty policajtov by podľa nich malo Slovensko riešiť efektivitu polície.
Viac policajtov, lepšie výsledky?
Kaliňák od vyššieho počtu policajtov očakáva aj lepšie výsledky. „Vždy sa nám potvrdilo, že viac policajtov prináša zníženie kriminality,“ povedal.
Na Slovensku, ale aj v zahraničí, sa trend klesania kriminality v posledných rokoch pri rozširovaní radov polície skutočne prejavil. Súvis s poklesom násilnej trestnej činnosti potvrdili napríklad aj austrálska štúdia z Griffith University či americká štúdia z University of Berkeley.
Existujú však aj úplne opačné príklady. Napríklad vo Švédsku a v Španielsku sa trend stúpajúcej kriminality nepodarilo potlačiť ani zvyšovaním počtu policajtov. Naopak, v USA došlo k poklesu kriminality aj po preriedení počtu policajtov.
„Mali by sme sa sústrediť skôr na systémové opatrenia, napríklad v spravodajských službách,“ upozornil bezpečnostný analytik Jaroslav Naď. Aj keď posilňovanie radov polície sa podľa neho môže pozitívne odraziť na bezpečnostnej situácii, vníma to skôr ako narýchlo vymyslenú reakciu na teroristické útoky vo Francúzsku.
„Zvýšenie počtov policajtov bez diskusie o tom, aké úlohy by mali plniť, nemá logiku,“ dodal Naď. Navyše, posilňovanie 5. špeciálneho armádneho pluku podľa neho s potláčaním terorizmu nijako nesúvisí.
Bezpečnostný analytik Martin Dubéci, ktorý v parlamentných voľbách kandiduje za Most-Híd, zas poukázal na to, že Slovensko je v rámci Únie na prvom mieste v podiele výdavkov na HDP, ktoré vynakladá na verejnú bezpečnosť a poriadok. To isté platí aj pri percente z verejných výdavkov.
