kodifikované právne predpisy, pretože tie sú zaradené do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Nové zákony sú potrebné najmä preto, že skladba kriminality sa za posledných 42 rokov podstatne zmenila.
Nový Trestný zákon v prvom rade opúšťa staré "materiálne" ponímanie socialistického trestného práva a nahrádza ho ponímaním formálnym. Jednotlivé skutkové podstaty sú detailnejšie, precíznejšie a menej všeobecné. Trestný zákon bude naďalej budovaný na zodpovednosti za zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti. Novinkou bude zníženie hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov a zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon tiež zavádza alternatívne tresty. V tomto smere sa počíta s využívaním trestu povinnej práce, probáciou a formou mediačného riešenia sporov medzi obvineným a poškodeným. Medzi sankciami sa naďalej ráta s využívaním doterajších ochranných opatrení, ktoré sa osvedčili, a so zavedením nových, ako je ochranný dohľad.
Nový Trestný poriadok má zrýchliť, zhospodárniť a zefektívniť celý trestný proces pri zabezpečení vysokej úrovne dodržiavania základných občianskych práv a slobôd. Navrhovaná úprava to chce zabezpečiť v prvom rade dôsledným oddelením prokuratúry a polície od činnosti súdu, ktorý ako nezávislý štátny orgán bude rozhodovať o obžalobe podanej prokurátorom.
V prípravnom konaní policajti pod dozorom prokurátora budú samostatne a iniciatívne objasňovať trestný čin v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, resp. na podanie obžaloby. Zvýrazní sa tým samostatnosť, iniciatíva ale i zodpovednosť polície za vyhľadanie a vykonanie dôkazov v tomto štádiu. Súčasne sa tým ale zvýši a zdôrazní zodpovednosť prokurátora. Ak obžalobu "nedokáže", ak pre rozhodnutie súdu nezabezpečí potrebné dôkazy, súd obžalovaného oslobodí. Súd síce aj naďalej bude mať právo aj iniciatívne vykonávať dôkazy, ale nebude zviazaný povinnosťou zisťovať "objektívnu" pravdu.
V prípravnom konaní bude mať osobitné postavenie tzv. sudca pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o prípustnosti zásahov do občianskych práv, ako je väzba, domová prehliadka, odpočúvanie a pod. Na hlavnom pojednávaní by malo dôjsť k výraznému posilneniu kontradiktórnych prvkov. Počíta sa s tým, že dôjde k výraznému odbremeneniu predsedu senátu od ťarchy vedenia procesu a súčasného vykonávania dôkazov. Proces bude síce naďalej viesť a o dokazovaní rozhodovať predseda senátu alebo samosudca, avšak samotné dôkazy by mali vykonávať strany. Vypočúvanie osôb bude viesť ten, kto tento dôkaz navrhol, t. j. nielen prokurátor, ale aj obhajca, resp. poškodený a jeho splnomocnenec.
Po prijatí nového Trestného poriadku by sa nemali súdy odročovať, keď sa nedostaví svedok či znalec. Na prvé alebo druhé pojednávanie síce bude svedkov predvolávať súd, ak sa ale svedok nedostaví, na ďalšie pojednávania bude tento dôkaz musieť zabezpečiť zásadne strana, ktorá ho navrhla, pod hrozbou, že súd inak tento dôkaz nevykoná a návrh obžaloby alebo obhajoby zamietne. Dôležitú úlohu bude mať vybavovanie vecí trestným rozkazom. Širšie uplatnenie by malo nájsť aj vybavovanie vecí podmienečným zastavením trestného stíhania a zmierom už v prípravnom konaní. Zákon tiež hovorí o tom, že prokurátor a obvinený budú môcť uzavrieť dohodu, ktorá spočíva v priznaní viny a akceptovaní navrhovaného trestu. Dohoda sa však striktne viaže na súhlas súdu. Tieto formy skráteného konania by mali podstatne odbremeniť súdy od prerokúvaní vecí v hlavnom pojednávaní, ktoré však naďalej zostáva základnou formou rozhodovania a obvinený vždy môže na ňom trvať.
