eľné. Lenže oni idú ďalej: nechcú ani sedieť za jedným stolom s tými, čo bojujú za iný názor. „Niekto bude musieť z koalície odísť. Alebo KDH, alebo ANO.“ To je výrok, ktorý nevyzerá ako diskusia. Na otázku, akú očakáva reakciu verejnosti, Mikloško odpovedá: „Ľudia budú skôr hľadať politikov, ktorí dodržia svoje slovo.“ Lenže právo dodržať svoje slovo má aj druhá strana. Alebo nemá? Aby bolo jasno - tu nejde o KDH či o ANO. Tu totiž vôbec nejde o politikov. Diskusia, „ktorá tu ešte nikdy nebola“ (ktorá pritom permanentne visí vo vzduchu už minimálne od roku 1990), je oveľa závažnejšia a širšia, než je iba vzťah k interrupciám.
Bonmot hovorí, že keď Boh stvoril svet, zabudol pridať návod na použitie. Všetky veľké náboženstvá majú svoje knihy kníh: napriek tomu sú dejiny plné vojen, utrpenia, likvidácie fauny a flóry a napokon možno aj sveta samotného. Miliardy ľudí pritom hľadajú vo svojich životoch spiritualitu a mravnosť. Ako píše Tolkien: Obyčajný chodník vedúci z nášho domu je súčasťou Cesty, ktorá pokračuje donekonečna. Stačí teda vyjsť z paneláku a neuhnúť: stretneme šesť miliárd ľudských bytostí - šesť miliárd podôb pravdy. Prijať tento fakt znamená učiť sa tolerancii.
Bolo by chybou dovoliť, aby sa debata o vzťahu k životu zúžila na politickú vojnu panáčikov, ktorí sú dočasne platení z našich daní. Všetci máme rovnaké právo diskutovať o základných hodnotách. Ak sa niektorí naši politici hrajú na majiteľov plamenného meča, nedajme sa umlčať, tak ako ich koaliční partneri. Napokon, sám Mikloško múdro poznamenáva: „Našťastie o tom, kto je dobrý katolík, rozhoduje Boh…“ Veru, našťastie.
