Bojnice 11. júna (TASR) - Významný objav zvyškov cirkevnej stavby z 11. storočia sa v minulých dňoch archeológom podaril počas rekonštrukčných prác v interiéri kostola sv. Martina v Bojniciach. Súčasný goticko-renesančný kostol s najväčšou pravdepodobnosťou postavili na mieste dlho hľadaného hradného kostola, ktorého existenciu doteraz potvrdzovali iba staré listiny. Nález porovnávajú s objavením základov baziliky v priestoroch Bratislavského hradu.
Na zvyšky základov po odstránení murovanej podlahy ako prvý upozornil mladý archeológ Hornonitrianskeho múzea Jozef Šebesta, ktorý mal nad rekonštrukciou kostola odborný dozor. Kameňom pripomínajúcom základy by nebol venoval veľkú pozornosť, ale poznal výsledky výskumov svojej kolegyne archeologičky Marty Remiašovej, ktorá pred niekoľkými rokmi v blízkosti kostola skúmala staré hroby. Našla tam mincu z čias kráľa Ladislava I. (1077-1095) a ďalšie nálezy, z ktorých vyplynulo, že išlo o cintorín v blízkosti cirkevnej stavby. Jej zvyšky však nemohla nájsť, pretože boli schované pod kostolom.
Mladý archeológ upozornil na nález pamiatkový úrad a vypracoval prvú čiastkovú správu. Ďalší výskum potom prevzal skúsený archeológ Peter Baxa z Bratislavy. Ten Šebestove predpoklady potvrdil. Objavil časti základov trojloďovej stavby. Rozmery románskeho kostolíka v porovnaní s neskoršie stavanými kostolmi sú charakteristické, pretože bol širší ako dlhší - 12x10 metrov. Nálezy zvyškov podobných stavieb sa nachádzajú predovšetkým v Poľsku.
"Žiaľ", hovorí P. Baxa, "základy pôvodnej stavby sme našli veľmi porušené. Celý interiér kostola totiž v 17. a 18. storočí slúžil na pochovávanie významných občanov Bojníc. Objavili tam takmer 80 individuálnych hrobov a pod oltárom murovanú kryptu. Týmto hrobom sme však nevenovali pozornosť a sústredili sme sa iba na zvyšky románskej architektúry".
Existenciu kráľovského hradu v Bojniciach a tým logicky aj existencie cirkevnej správy a kostola nepriamo dokazujú viaceré dobové listiny. O obyvateľoch podhradia hovorí napríklad takzvaná Zoborská listina z roku 1113. Vtedy sa upevňovala moc uhorského štátu a takáto forma štátnej a cirkevnej správy bola obvyklá. Podľa ďalších záznamov museli bojnickému farárovi platiť cirkevnú daň aj obce zo širokého okolia, to znamená, že mal dôležité postavenie v cirkevnej hierarchii.
Výskum zvyškov najstaršej cirkevnej stavby na hornej Nitre bude ešte pokračovať. Časť základov presahuje múry súčasného kostola a tam by mohli nájsť aj stopy po aspoň jednom zo štyroch podporných stĺpov, existenciu ktorých P. Baxa predpokladá. Má však obavu, že aj tam budú archeologické vrstvy porušené hrobmi.
