Mojím prvým pracoviskom bolo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie na čele s dobrým odborníkom. Žiaľ, vtedy ešte chýbali mnohé vyšetrovacie metódy uľahčujúce stanovenie presnej diagnózy, najmä ultrazvuk. A tak som pri svojom prvom zákroku namiesto predpokladaného odumretého a hroznovito degenerovaného plodového vajca (mola hydatidosa) vytiahol z maternice za nôžku asi 10-centimetrový živý plod. Všetci sme zostali zhrození. Sestry vincentky toto dieťa hneď pokrstili. Ešte aj dnes mám slzy v očiach, keď to po 50 rokoch píšem.
Pred časom som v televíznom filme o priebehu potratu videl, ako sa plod v maternici usiluje uhnúť pred vražedným nástrojom… A preto sa pýtam poslancov, pre koho chcú pripraviť priestor tolerancie a komu zoberú slobodu.
Zrejme nevedia, že za komunizmu nejeden gynekológ odišiel z pracoviska po vyhlásení dodnes platného potratového zákona, lebo odmietol podľa neho konať. A po prijatí stranou ANO navrhovaného zákona by už nešlo „o odstránenie kúska krvavého tkaniva pred 6. týždňom tehotenstva“ (hoci ústava hovorí, že ľudský život treba chrániť od jeho počatia), ale o živého človiečika.
Prečo chcú, aby lekári klesli na úroveň starovekých barbarov, Herodesových vojakov, na príkaz zabíjajúcich betlehemské neviniatka, alebo novodobých fašistických zvrhlíkov, ktorí vraždili nevinných ľudí, aby dosiahli čistú rasu?
Neviem, čo si mám pomyslieť, keď nemenovaná pani poslankyňa spomenula Boží súd. Buď sa cíti taká bezúhonná, že sa ho nemusí obávať, alebo v Boha neverí, a v tom prípade mám pre ňu malý vtip: ,Ateista sa posmieva veriacemu, že zbytočne žije cnostný život, lebo po smrti aj tak zistí, že niet ani Boha ani raja. Ten mu na to odpovie „ty však môžeš pochodiť oveľa horšie, keď neskoro zistíš, že existuje aj Boh, aj peklo…“
Autor: IVAN MURGAŠ(Autor je primárom chirurgie v Kežmarku)
