No dôvody, ktoré ich na prijatie tohto zákona viedli, boli ďaleko od ich ideologických proklamácií o „podvihnutí ženy na piedestál rovnoprávnosti s mužom“. Zakladali sa na niekoľkoročnom úsilí OSN zasadiť sa nielen o zásadnú zmenu postavenia žien v spoločnosti, ale tiež o ochranu detí s tým, že snaha ľudí určovať a regulovať počet svojich detí je neoddeliteľnou súčasťou modernej civilizácie.
OSN túto skutočnosť akceptovala a vyhlásila právo na plánované rodičovstvo za jedno zo základných ľudských práv. Z rovnakých princípov vychádzala i konferencia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 1978, ktorá zaradila plánované rodičovstvo medzi primárne základné typy zdravotníckej starostlivosti v rámci starostlivosti o ženu a dieťa.
V roku 1979, ktorý OSN vyhlásila za Medzinárodný rok dieťaťa, bolo definované právo dieťaťa narodiť sa ako dieťa chcené. V súlade s požiadavkami Európskeho regionálneho výboru WHO mala byť všetkým deťom daná šanca, aby sa narodili zdravé, rodičom, ktorí si ich želajú a majú pre ne čas, prostriedky a schopnosti ich vychovávať a riadne sa o ne starať. Na uvedené dokumenty nadväzuje Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979, dohodnutý v New Yorku a podpísaný Československom v Kodani 17. júla 1980, ktorý u nás nadobudol platnosť 18. marca 1982 a uverejnený bol v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987Zb.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru „Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, s cieľom zabezpečiť, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, prístup k zdravotníckym službám, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny.“ V súvislosti s interrupciami je významný článok 16, ods. 1, písm. e): Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých veciach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečia, na základe rovnoprávnosti mužov a žien: rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva. A práve toto bolo obsiahnuté v zákone č. 73/1986 Zb.
Slovensko je nástupníckym štátom po československom štáte a prevzalo na seba záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohovorov. Vo volebnej výzve pre voličov KDH teda malo byť: „Chcete porušiť platný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, alebo nie?“
Nádejou ostáva, že tak, ako v tejto oblasti prijateľné riešenie už dávno hľadala a našla belgická katolícka monarchia a jej demokratický parlament či iné moderné krajiny s kresťanskou tradíciou, raz ho snáď akceptuje i KDH. Dovtedy stačí, keď ho pre občana zachová slovenský parlament.
Slovensko je nástupníckym štátom po československom štáte a prevzalo na seba záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohovorov. Vo volebnej výzve pre voličov KDH teda malo byť: „Chcete porušiť platný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, alebo nie?“
Autor: KATARÍNA ZAVACKÁ(Autorka je historičkou práva)
