Bratislava 13. júna (TASR) - Rozšírenie kontaktov Slovenska s viacerými krajinami strednej Ázie, arabského sveta, s Ruskou federáciou a Čínou a istý podiel na integrácii Slovenska do EÚ a NATO považuje za najväčšie pozitíva svojho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu prezident SR Rudolf Schuster.
Vo vnútornej politike si pripisuje zásluhy na stabilizácii vzťahov medzi koalíciou a opozíciou, ku ktorému sa zaviazal svojimi predvolebnými sľubmi.
Schuster pripúšťa, že tri bronzové prúty, ktorými spolu s premiérom Mikulášom Dzurindom a bývalým šéfom parlamentu Jozefom Migašom počas jeho inaugurácie pred štyrmi rokmi deklarovali "perspektívnu spoluprácu a hľadanie jednoty v rôznosti" sa "párkrát rozdelili". Tvrdí však, že "nie natrvalo".
"Tie prúty sa rozdelili vtedy, keď sme sa začali deliť a keď sa viac presadzovali politické záujmy ako záujmy občanov," povedal prezident, ktorý si v nedeľu pripomenie 4. výročie od svojho nástupu do úradu hlavy štátu, v rozhovore pre TASR. Takáto situácia podľa neho nastala, keď Jozef Migaš ako šéf parlamentu hlasoval spolu s opozíciou za odvolanie premiéra Dzurindu (v apríli 2000, pozn. TASR). K deleniu bývalej vládnej koalície však podľa neho prispeli aj početné rozpory medzi ním a premiérom, ktoré Schuster otvorene pomenoval pred dvoma rokmi vo svojej mimoriadne kritickej správe o stave republike. "Ja by som sa veľmi rád ospravedlnil za to vystúpenie, keby som nemal pravdu," tvrdí prezident.
Predošlá vláda urobila podľa Schustera chybu hneď na začiatku svojho pôsobenia - vypisovanie čiernych kníh neprispelo k dobrým vzťahom medzi opozíciou a koalíciou, konštatoval. Prvej Dzurindovej vláde vyčíta fakt, že pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu nebrala do úvahy jeho pripomienky a tento strategický podnik predala "pod cenu". "Dodnes som presvedčený, že sme mali dostať viac," povedal prezident. Zdôraznil však, že vzájomné vzťahy medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi sa najmä v období druhej Dzurindovej vlády stabilizovali a vyzdvihol pôsobenie šéfa parlamentu Pavla Hrušovského, ktorý podľa neho vedie parlament "správnym smerom".
Pri bilancii svojho pôsobenia v zahraničnopolitickej oblasti prezident zdôraznil, že sa mu podarilo obnoviť kontakty s Ruskou federáciou a Čínou, hoci spočiatku pre túto svoju orientáciu nenachádzal pochopenie na politickej scéne, ani u verejnosti. Naďalej je však presvedčený, že Rusko je a bude dôležitým strategickým partnerom. Pripomenul, že výsledkom obnovenej spolupráce je dohoda o opravách stíhačiek MiG-29 v rámci deblokácie ruského dlhu alebo ponuka spolupráce od moskovského starostu Jurija Lužkova pri výstavbe metra v Bratislave. "Keď niekto povie, že veľa cestujem, musím mu odpovedať, že mi to vyplýva u ústavy, že reprezentujem štát navonok, nielen dovnútra," dodal.
Schuster vyzdvihol aj svoje dve návštevy Kanady a USA, ale aj rozvíjanie kontaktov s viacerými postkomunistickými štátmi, ako sú Uzbekistan, Kirgizsko, Kazachstan, s nástupníckymi štátmi bývalej Juhoslávie a krajinami V4. "Ja som podnikateľom dvere otvoril, bolo treba len vstúpiť," uzavrel prezident.
Pripomenul tiež, že práve počas jeho pôsobenia v najvyššej ústavnej funkcii Slovensko získalo pozvánku na členstvo v NATO a v závere jeho funkčného obdobia sa stane plnoprávnym členom Európskej únie. Úspešné zavŕšenie integračných procesov považuje prezident za naplnenie svojho sľubu, ktorý dal občanom SR pred prezidentskými voľbami v roku 1999.
Mimoriadny význam pripisuje prezident Schuster rozšíreniu bilaterálnych kontaktov so Sýriou a Libanonom, ktoré navštívil v roku 2001 a svojej návšteve v Izraeli (vo februári 2000), kde vyjadril ľútosť nad deportáciou 72-tisíc slovenských Židov do koncentračných táborov. Práve vďaka kontaktom s Alžírskom a monackým princom Albertom sa nám podarilo vlani získať štatút pozorovateľa v Medzinárodnej organizácie Frankofónie, uzavrel prezident.
