nevie tieto percentá potvrdiť ani vyvrátiť, má totiž informácie len o tých, ktorí platia. Zuzula dnes na tlačovej besede dodal, že sankcie od neplatičov by mohla vymáhať Slovenská inšpekcia životného prostredia, poznatky o nich môžu mať aj krajské a okresné úrady, ktoré však zase nemajú dostatok ľudí. Do recfondu by mali podľa zákona o odpadoch prispievať výrobcovia a dovozcovia komodít, z ktorých vzniká odpad.
V minulom roku fond vyzbieral viac ako 870 mil. Sk, v prvom štvrťroku 2003 to bolo viac ako 181 mil. Sk. Podľa Zuzulu však tieto peniaze "neležia na účte v banke." Recfond totiž priebežne prispieva na schválené projekty, ktoré slúžia najmä na separovanie odpadu a investície do ekologických programov. Najviac dostali zrejme papierenské firmy, papierenský priemysel patrí aj medzi najpoctivejších platcov do recfondu. Fond schválil 105 žiadostí s pridelenými financiami vyše 280 mil Sk. Projekt musí financovať žiadateľ vo výške 70 percent, 30 dofinancuje fond. V prípade obcí však toto pravidlo neplatí, keďže majú málo prostriedkov a fond chce podporiť ich investície do životného prostredia.
Zuzula dnes opätovne odmietol kritiku, že fond je netransparentný, korumpovateľný a mal by zaniknúť, lebo nemá opodstatnenie. Podľa Zuzulu sa doteraz žiadny prípad korupcie nepreukázal. Kritické hlasy podľa neho prichádzajú aj od lobistov, ktorým prekážal samotný zákon o odpadoch. Recfond je, ako dodal, dobrým stimulom pre to, aby sme sa v odpadovom hospodárstve správali ako EÚ. "Ak by sme tento problém nechali na trhových princípoch, nestihli by sme termíny, ktoré súvisia so vstupom do EÚ, " podčiarkol Zuzula.
Predseda Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie Radovan Pekník tvrdí, že podnikatelia nemajú šancu vedieť ako fond hospodári. "Je unikátnym príkladom priestoru pre korupciu a klientelizmus," uviedol nedávno pre novinárov. V súčasnosti fond podľa neho disponuje prostriedkami vo výške viac ako jedna miliarda Sk, ktoré má uložené v súkromnej banke. Do recfondu tiež podľa Pekníka neodvádza poplatky 50 až 60 percent subjektov. "My, ktorí platíme, sme diskriminovaní," podotkol.
