Pozície, ktoré háji ANO, sú neudržateľné totálne. Pavol Rusko zradne zavádza, keď hovorí, že nestrpí, „aby sa za vládnutia ANO zakázali interrupcie“. O tom, či sa zakážu, alebo nie, nerozhodujú politici ANO ani KDH, ale Ústavný súd. A po jeho verdikte budú mať politici nie možnosť, ale POVINNOSŤ prispôsobiť zákony novému právnemu stavu. Nebude problém ani so sanáciou vyhlášky o poškodených plodoch, ak je dnešný názor ANO len trochu v súlade s ústavou. Už sú dané aj politické záruky SMK i SDKÚ, čo vzhľadom na pomery v parlamente stačí ako garancia, takpovediac, štátna. KDH môže byť potom proti, zdržať sa či rovno odísť z politiky, nemôže len jedno: Povedať, že niekto porušil koaličnú zmluvu, a hroziť tým, čím hrozí dnes. ANO však potrebuje do erbu interrupciu, do ulíc revolúciu a po stĺpoch petíciu. Nech katolík vidí, kto je Pavol Rusko.
Je pekné, že KDH háji hodnotové základy politiky. Ale strany nie sú cirkvi a musia sa teda zmieriť aj s tým, že zákony odrážajú nielen morálne maximá, ale aj stav spoločenského vedomia. Aj v Poľsku existuje „genetická“ úprava do šiesteho mesiaca, hoci principiálny spor je riešený v prospech práva na život. Ak teda KDH odmieta podpísať záväzok, že po rozhodnutí Ústavného súdu prijme riešenie, ktorému dnes oprávnene vzdoruje, tak to nie je zásadovosť, ale zanovitosť a posadnutosť. Genetické výnimky nie sú problém politický, ale kultúrno-civilizačný. A je choré, ak jedna strana vezme na seba a na Slovensko všetky viny sveta a ide na rituálnu obeť, lebo sa mu zjavila pravda (ktorú vidia aj iní). Ak koalíciu rozmlátia, cena, ktorú krajina zaplatí napríklad iba na nezreformovanom zdravotníctve, bude tisícnásobne vyššia než usmrtenie niekoľkých nevinných bytostí.
Neprípustný cynizmus? Tak potom: Prečo sa na interrupciách, na ktorých sa už pohádali všade a všetci, ešte nikdy nikde nerozpadla žiadna koalícia ani vláda?
