raničných vecí a vládny zástupca v Konvente o budúcnosti Európy Ivan Korčok. Dodal však, že o ňom musia rozhodnúť politici. Bývalý hlavný vyjednávač s úniou Ján Figeľ vidí v referende šancu oboznámiť občanov s princípmi fungovania spoločenstva, ktorého súčasťou budú aj oni. Domnieva sa, že vedomosti o možnostiach a právach budú pre ľudí v konkurencii rozšírenej Európy veľmi dôležité. Boris Zala zo Smer-u je za referendum, ktoré by nebolo právne záväzné, ale len deklaratívne. Vypísanie referenda spolu s voľbami do Európskeho parlamentu (EP) presadzuje Irena Belohorská z HZDS. Ako uviedla, v Konvente podpísalo návrh na referendum 95 percent členov z iniciatívy Francúzska.
Návrh ústavnej zmluvy, na ktorom sa minulý piatok zhodol Konvent v Bruseli, považuje Korčok za prijateľný kompromis. Akceptuje našu požiadavku, aby každá krajina mala jedného komisára. Tento princíp bude platiť do novembra 2009. Potom bude 15 členná komisia s právom hlasovať, ďalšie štáty budú mať komisárov bez tohto práva. Slovensku a ďalším malým krajinám sa nepodarilo presadiť zachovanie rotujúceho predsedníctva v Európskej rade (ER), združujúcej hlavy štátov a vlád. Konečnú dohodu o predsedovi rady, volenom na dva a pol roka ale môžeme podľa Korčoka akceptovať. Dôležité je, že nebude mať žiadne legislatívne funkcie a neexistuje riziko, že by zasahoval do práce Európskej komisie a ministerských rád. Predsedom nemôže byť politik, ktorý by bol zároveň aktívny v niektorej z národných vlád alebo parlamentov. Ako dodal Figeľ, nie je vylúčené, že predsedom ER bude tá istá osoba ako predseda komisie.
Návrh ústavnej zmluvy, ktorý predložia na summite v Solúne 21. júna a potom o ňom bude rokovať medzivládna konferencia, prináša aj ďalšie nové prvky. EÚ získa právnu subjektivitu, ktorú mali dosiaľ Európske spoločenstvá. Posilní sa úloha Európskeho parlamentu. Jeho súhlas bude nutný vo všetkých oblastiach, kde sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Silnejšie slovo bude mať aj pri schvaľovaní rozpočtu únie. Na princíp subsidiarity budú dohliadať národné parlamenty. Ak by mali pochybnosti, že nové opatrenia Bruselu porušujú rovnosť medzi štátmi a niekoho zvýhodňujú na úkor iného, môžu sa obrátiť na Európsky súd. Ovplyvniť môžu aj prípravu zákonov pripomienkovaním cez Európsky parlament. Zmluva hovorí o možnosti vystúpenia z únie a stanoví jeho podmienky. Zahraničnú a bezpečnostnú politiku by mal navonok prezentovať minister zahraničných vecí EÚ.
Konvent, tvorený zástupcami vlád a parlamentov súčasných aj budúcich členských štátov EÚ sa zíde 10. a 11. júla. Pokúsi sa dohodnúť na politikách únie vrátane zahraničnej a obrannej, sociálnej, či poľnohospodárskej. Navrhnúť by tiež mal oblasti, v ktorých sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou a tie, kde bude naďalej nevyhnutná jednomyseľnosť. Slovensko presadzuje zachovanie súhlasu všetkých členských krajín v citlivých oblastiach, ako je zahraničná a bezpečnostná politika, obrana či dane. Kompletný návrh ústavnej zmluvy bude podkladom pre rokovanie politikov na medzivládnej konferencii. Tá by sa mala začať 24. októbra a skončiť do konca decembra, teda do záveru talianskeho predsedníctva. Podpis bude odložený na začiatok mája po vstupe nových desiatich členov vrátane Slovenska.
es;jj;bl
