HZDS by znamenala celkom iné rozloženie síl, nevyhnutné „obchody“ ohľadne zákonov, a celkom iné smerovanie krajiny.
I tak v KDH existujú mnohí, ktorí by nežialili za reformou daňového či sociálneho systému, ak by mali padnúť za obeť ich ideologickému boju. Kresťanskí demokrati pritvrdzujú slovník a vyhrocujú konfrontáciu s každým, kto pípne o práve na iný názor. Katolícki kňazi zatiaľ varujú veriacich pred čo i len uznaním „tých druhých“. A čaká sa návšteva Jána Pavla II. Atmosféra bude pred rozhodovaním Ústavného súdu správne „uvarená“. Ak teda rozum hovorí, že vláda nepadne, inštinkt velí mať sa na pozore: terajším hlasovaním v parlamente sa zďaleka nič nekončí.
Je tu však otázka: Čo robí šéf koalície? Existuje ešte vôbec štvrtý slovenský premiér od roku 1990, Mikuláš Dzurinda? Najprv tvrdil, že ide o technický spor. A neriešil ho. Dnes je z „technického sporu“ ideologická vojna. A Dzurinda - milovník zákulisnej diplomacie - zostáva v zákulisí. Ako šéf strany mal pritom v SDKÚ zjednotiť názor, ešte než sa spor rozhorel. Ako šéf koalície mal „umravniť“ Ruska i Hrušovského. A ako šéf vlády mal verejne vystúpiť a predísť celospoločenskej hystérii. Neurobil nič z toho - akoby tu ani nebol. Ak sa pre ideologický spor Dzurindovi rozpadne „pravicová, proreformná, euroatlantická“ vláda, tak sa nebude mať na koho vyhovárať.
Tento týždeň to bude v parlamente zaujímavé. Ukáže sa, „kto je liberál a kto konzervatívec“. Celkovo by bolo užitočnejšie, keby konečne premiér číslo štyri ukázal, že existuje.
