HZDS by znamenala celkom iné rozloženie síl, nevyhnutné „obchody“ ohľadne zákonov, a celkom iné smerovanie krajiny.
I tak v KDH existujú mnohí, ktorí by nežialili za reformou daňového či sociálneho systému, ak by mali padnúť za obeť ich ideologickému boju. Kresťanskí demokrati pritvrdzujú slovník a vyhrocujú konfrontáciu s každým, kto pípne o práve na iný názor. Katolícki kňazi zatiaľ varujú veriacich pred čo i len uznaním „tých druhých“. A čaká sa návšteva Jána Pavla II. Atmosféra bude pred rozhodovaním Ústavného súdu správne „uvarená“. Ak teda rozum hovorí, že vláda nepadne, inštinkt velí mať sa na pozore: terajším hlasovaním v parlamente sa zďaleka nič nekončí.
Je tu však otázka: Čo robí šéf koalície? Existuje ešte vôbec štvrtý slovenský premiér od roku 1990, Mikuláš Dzurinda? Najprv tvrdil, že ide o technický spor. A neriešil ho. Dnes je z „technického sporu“ ideologická vojna. A Dzurinda - milovník zákulisnej diplomacie - zostáva v zákulisí. Ako šéf strany mal pritom v SDKÚ zjednotiť názor, ešte než sa spor rozhorel. Ako šéf koalície mal „umravniť“ Ruska i Hrušovského. A ako šéf vlády mal verejne vystúpiť a predísť celospoločenskej hystérii. Neurobil nič z toho - akoby tu ani nebol. Ak sa pre ideologický spor Dzurindovi rozpadne „pravicová, proreformná, euroatlantická“ vláda, tak sa nebude mať na koho vyhovárať.
Tento týždeň to bude v parlamente zaujímavé. Ukáže sa, „kto je liberál a kto konzervatívec“. Celkovo by bolo užitočnejšie, keby konečne premiér číslo štyri ukázal, že existuje.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
