V prvých fázach sporu o interrupčný zákon KDH arogantnými vyhláseniami o komunistickej podstate liberálov či vytláčaní ANO z vlády vytvorilo predpoklady pre dnešný infarktový stav koalície. Ostatný týždeň prevzalo iniciatívu v prilievaní oleja do ohňa koaličných sporov ANO.
Pritom by stačilo, ak by aliancia stiahla návrh zákona a počkala na výrok Ústavného súdu. Ak súd vyhlášku zneplatní, možno zákon predložiť znovu. Nie je pravda, že by automaticky nastala rovnaká situácia ako dnes - KDH by ako odpoveď na ústretový krok mohlo prehodnotiť vážnosť svojich protiopatrení. Nevýhodou takéhoto riešenia by bolo riziko, že by sa v čase prijímania normy mohli objaviť prípady žien s geneticky postihnutým plodom, ktoré sa rozhodli ho nedonosiť. Zákrok však bude aj v tomto čase možné vykonať - v Česku, Poľsku alebo Maďarsku.
Čo sa týka samotnej diskusie k problému, možno konštatovať, že neexistuje nijaký iný ako náboženský dôvod pre tvrdenie, že oplodnená bunka je človek. Jediný nenáboženský argument, ktorý sa v tejto veci zatiaľ objavil, je logicky hrubo nekorektný, lebo stotožňuje možnosť so skutočnosťou. Ak niekto tvrdí, že oplodnená bunka má všetky potrebné vlastnosti, aby sa stala človekom, tak zároveň tvrdí, že táto bunka zatiaľ človekom nie je. Podobne tridsaťročný človek má všetky vlastnosti potrebné pre to, aby sa o niekoľko desiatok rokov stal starcom, rozhodne ním však nie je. (Mimochodom, z tohto jednoduchého dôvodu nemá nárok na starobný dôchodok.)
Oplodnená bunka nemá, s výnimkou ľudského DNA, nijakú verifikovateľnú vlastnosť obvykle prisudzovanú človeku. Mať ľudskú DNA, zrejme nestačí na to, aby bola entita uznaná za človeka, majú ju všetky bunky ľudského tela vrátane buniek vlasov a nechtov. Jednobunkový organizmus sa od „človeka“, ako ho poznáme na základe skúsenosti, líši tak očividne, že neustála snaha vymyslieť nejakú slovnú hračku, ktorá túto skutočnosť zahmlí, je doslova trápna.
Na druhej strane, nie sú nijaké pochybnosti o tom, že takáto bunka má potenciál človekom sa stať. Osobne ma veľmi zaujal názor pani Jašurdovej (SME 14. 6.), ktorá veľmi presne pochopila moju argumentáciu, ale oponovala, že každá entita, ktorá má potenciál stať sa človekom, má právo na rovnakú ochranu ako ľudia.
Pravda je, že spoločnosť už dnes garantuje určité práva aj tvorom, ktorí ľuďmi nie sú. Nie sú však rovné ľudským právam a vyvstáva otázka, či nie je nespravodlivé dávať rovnakú váhu právu entity, ktoré má len potenciál stať sa človekom, a právu ženy, ktorá už človekom je. To však neznamená, že pre toho, kto je presvedčený, že „človek“ je definovaný vlastníctvom nesmrteľnej duše, nemôže ním byť jednobunkový organizmus.
Ale snaha o zákonný zákaz interrupcií na základe náboženskej argumentácie je úplne nelegitímna. Čo ak začnú jehovisti presadzovať zákonný zákaz transfúzií (a to sú o pravde, že človeka treba radšej nechať zomrieť, ako mu dať cudziu krv presvedčení minimálne tak pevne ako aktivistky hnutia proti interrupciám o svojej pravde)?
Európsky dôraz na oddelenie politiky a viery je odrazom niekoľkostoročných krvavých bojov zástancov rôznych náboženských doktrín. Filozof Rudolf Carnap svojho času ilustroval problém metafyziky na príklade, ktorý sa dá použiť aj pre prípad viery. Vytvoril hypotézu, podľa ktorej je podstatou sveta metafyzická entita, ktorú nazval babig. Túto teóriu sa zatiaľ nikomu nepodarilo vyvrátiť, keďže entity metafyzickej povahy sa verifikovať jednoducho nedajú.
Ak má teda niekto záujem, môže slobodne veriť aj na babig a prípadne o tom presviedčať aj ostatných. Len nech to, preboha, nedáva do zákona.
Autor: DANIEL FORGÁCS(Autor je členom Inštitútu pre logickú argumentáciu)
