3. Spolupráca so štátnymi orgánmi SR a plnenie informačnej povinnosti SIS
SIS v roku 2002 poskytla príjemcom zo zákona celkovo 412 informácií (185 zahraničných, 152 bezpečnostných a 75 ekonomických). Príjemcami bola pozitívne hodnotená vierohodnosť a včasnosť väčšiny informácií.
V roku 2002 SIS spracovala nový typ informačného produktu – Ročenku zahraničnej spravodajskej komunity, ktorá mapovala vývoj najdôležitejších udalostí v spravodajskom sektore v roku 2001.
Slovenská informačná služba od roku 2001 udržiava oficiálne kontakty so všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy. SIS spolupracuje aj s jednotlivými podriadenými zložkami ústredných štátnych orgánov a s rôznymi ďalšími inštitúciami a obchodnými spoločnosťami. V roku 2002 nadviazala SIS oficiálnu spoluprácu s Justičnou políciou, s Úradom finančnej polície, s Úradom pre štátnu službu a s Leteckým úradom.
Oficiálne kontakty medzi SIS a inými štátnymi orgánmi, organizáciami, úradmi a obchodnými spoločnosťami boli cenným zdrojom informácií pre plánovanie, usmerňovanie a vyhodnocovanie spravodajskej činnosti a pre výkon podporných činností SIS. Predmetom rokovaní SIS s týmito inštitúciami bola aj spolupráca pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov, pri vykonávaní bezpečnostných previerok, zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, zabezpečovaní požiarnej ochrany a bezpečnosti pri výkone štátnej služby a spolupráca pri vyšetrovaní podozrení z trestnej činnosti.
K 31. 12. 2002 SIS oficiálne spolupracovala s nasledujúcimi inštitúciami:
Kancelária prezidenta SR; Úrad vlády SR; Národná rada SR; Osobitný kontrolný výbor NR SR; Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR; Ministerstvo financií SR; Ministerstvo hospodárstva SR; Ministerstvo kultúry SR; Ministerstvo obrany SR; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR; Ministerstvo pôdohospodárstva SR; Ministerstvo spravodlivosti SR; Ministerstvo školstva SR; Ministerstvo vnútra SR; Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR; Ministerstvo zahraničných vecí SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo životného prostredia SR; Akadémia PZ; Bezpečnostný úrad MO SR; Colné riaditeľstvo SR; Data centrum; Dom zahraničných stykov; Dopravná polícia; Exportno-importná banka SR; Fond národného majetku SR; Justičná polícia; krajské a okresné úrady; krajské súdy; krajské a okresné prokuratúry; krajské a okresné riaditeľstvá PZ; Kriminalisticko-expertízny ústav; Letecký úrad; Migračný úrad; Najvyšší kontrolný úrad SR; Národná banka Slovenska; Národná protidrogová jednotka; Národný bezpečnostný úrad; Národný úrad práce; Nemocnica s poliklinikou MV SR; Prezídium PZ SR; Protimonopolný úrad SR; Slovenská akadémia vied; Slovenská správa ciest; Slovenský pozemkový fond; Sociálna poisťovňa; Spoločná zdravotná poisťovňa; Správa finančnej kontroly; Správa kriminálnej a finančnej polície; Správa štátnych hmotných rezerv SR; Stavebný úrad; Stredná odborná škola PZ Bratislava - Devínska Nová Ves; Stredná odborná škola PZ – Pezinok; Štatistický úrad SR; Štátny zdravotný ústav; Telekomunikačný úrad SR; Technická univerzita v Košiciach; Topografický ústav; Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach; Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi; Ústavný súd SR; Ústredné daňové riaditeľstvo SR; Úrad geodézie, kartografie a katastra SR; Úrad hraničnej a cudzineckej polície; Úrad finančnej polície; Úrad jadrového dozoru SR; Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií; Úrad operatívnej techniky; Úrad organizovanej trestnej činnosti; Úrad požiarnej ochrany; Úrad pre finančný trh; Úrad pre štátnu službu; Úrad pre verejné obstarávanie; Vojenská akadémia Liptovský Mikuláš; Vojenská spravodajská služba; Vojenské obranné spravodajstvo; Zbor väzenskej a justičnej stráže; Železničná polícia SR.
SIS pri získavaní doplňujúcich informácií potrebných k analytickej činnosti oficiálne spolupracovala aj s predstaviteľmi 74 obchodných spoločností.
SIS sa tradične snaží o skvalitnenie svojej spravodajskej činnosti aj na základe spätnej väzby, t. j. získavaním podnetov od štátnych orgánov na zaslané informácie.
Pokračovala spolupráca SIS v rámci spravodajskej komunity (SIS, NBÚ, VSS a VOS). Činnosť SIS na úseku ochrany utajovaných skutočností, najmä výkonu bezpečnostných previerok, bola priebežne konzultovaná s Národným bezpečnostným úradom. Pri výmene skúseností a poznatkov prebiehala spolupráca s Vojenským obranným spravodajstvom a s Vojenskou spravodajskou službou, ako aj s príslušnými evidenčnými pracoviskami MV SR.
SIS mala v roku 2002 zastúpenie v stálej expertnej skupine pre posudzovanie žiadostí o udelenie licencií na dovoz a vývoz vojenského materiálu. Prizvanie SIS za člena uvedenej skupiny vyplýva z právomocí ministra hospodárstva vytvoriť takúto poradnú skupinu a zostaviť ju podľa vlastného uváženia.
4. Stanovisko k niektorým problémom týkajúcim sa aktuálneho diania v SIS
Slovenská informačná služba po voľbách v roku 1998 vykročila na dôslednú cestu vnútorných reforiem, vďaka ktorým sa jej podarilo revitalizovať renomé a postupne obnoviť stratenú dôveru na medzinárodnom poli. V priebehu posledných rokov sa SIS premenila na štandardnú a medzinárodne akceptovanú spravodajskú službu.
Služba spoločne s armádou a s políciou sú neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostného systému SR. Otvorená u všetkých týchto zložiek naďalej ostala otázka prítomnosti bývalých príslušníkov ŠtB, ktorá z hľadiska dôveryhodnosti rezonovala síce sporadicky, ale najčastejšie v spojení so Slovenskou informačnou službou.
Zo súčasného počtu pracovníkov SIS je 12 percent bývalých príslušníkov ŠtB. K tomuto číslu SIS dospela po zavedení prísnych kritérií a dôslednom posudzovaní osobných materiálov.
Niektoré činnosti, resp. celé útvary, boli v minulosti delimitované z FMV na MV SR a v roku 1994 boli kompletne prevedené na SIS – vrátane materiálneho vybavenia a personálu. Postupné zmeny plynulo smerovali k stavu, kedy by sa služba stala plne funkčnou i bez bývalých príslušníkov ŠtB.
Po nástupe nového riaditeľa SIS sa prebiehajúci proces podstatne urýchlil. Ďalšie kroky v tejto oblasti by mala riešiť pripravovaná novelizácia zákona č. 241/2001 o ochrane utajovaných skutočností.
Nejde o samoúčelné rozhodnutie. Okrem snahy definitívne očistiť meno služby smeruje k pozdvihnutiu jej dôveryhodnosti v očiach občanov SR, ako aj zahraničných partnerov.
Pôsobenie bývalých príslušníkov ŠtB v službe bude onedlho korektne uzavretou historickou kapitolou.
Na prelome rokov 2002 – 2003 v médiách zarezonovala kauza odpočúvania podpredsedu NR SR Pavla Ruska. Nie je zatiaľ známy záverečný verdikt vyšetrovania. SIS poskytla a poskytne maximálnu súčinnosť, aby sa kauza objektívne vyšetrila a definitívne uzavrela.
Záver
SIS sa za desať rokov od svojho vzniku dostala do istej etapy rozvoja, prešla procesom mnohých zmien a hľadaním optimálneho modelu svojho fungovania. Tento proces nie je zďaleka zavŕšený a kontinuálne pokračuje ďalej.
Dnes je SIS akceptovanou súčasťou medzinárodnej spravodajskej komunity. Predovšetkým v súvislosti s približujúcim sa termínom začlenenia Slovenska do euroatlantických štruktúr, so zvýšenými nárokmi na službu a s potrebou zefektívnenia jej činnosti však bude nevyhnutné pristúpiť i k prehodnoteniu doterajšieho pôsobenia a postavenia SIS v rámci systému štátnych orgánov SR.
SIS je do istej miery stále spoločnosťou, vládou i ostatnými štátnymi zložkami vnímaná s istými predsudkami, ako ”nutné zlo”. Existujúca nedôvera pramení zo všeobecných pocitov neistoty vo vzťahu k tajným službám, najmä z asociácií s praktikami ŠtB pred rokom 1989 a zo straty renomé SIS v období rokov 1995 -
V čase, keď sa vzhľadom na ohrozenia teroristickými útokmi úlohy, kompetencie, rozpočty a početné stavy spravodajských služieb takmer na celom svete zvyšujú, na Slovensku vývoj v tejto oblasti stagnuje. Treba otvorene pripomenúť, že úroveň vybavenia SIS neumožňuje aktívne a komplexne pokryť všetky úlohy vyplývajúce zo Strategického zamerania jej činnosti.
Aktuálnym problémom je aj potreba prehodnotenia súčasných mechanizmov parlamentného dohľadu nad SIS. Služba sa v žiadnom prípade nebude brániť legislatívnym zmenám. Dôsledná kontrola práce SIS bude službe prospešná a v konečnom dôsledku povedie nielen k zvýšeniu jej dôveryhodnosti v slovenskej spoločnosti, ale aj k zvýšenej spoluzodpovednosti výkonnej a zákonodarnej moci za jej zabezpečenie a činnosť.
SIS vyzýva k zodpovednosti pri verejných vystúpeniach. Populistické, znevažujúce slová na adresu služby len sťažujú príchod nových nezaťažených ľudí, ktorí sú toľko žiadaní.
Bez podpory Národnej rady SR a štátnych orgánov sa potrebné reformy uskutočniť nepodarí. Iba lepšie pochopenie zložitej pozície, v ktorej príslušníci SIS plnia svoje úlohy, umožní prijímať zodpovedné rozhodnutia pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, alebo pri prerokúvaní legislatívnych opatrení ovplyvňujúcich postavenie a činnosť Slovenskej informačnej služby.
