Bratislava 27. augusta (TASR) - Vyvrcholenie národnooslobodzovacieho boja na Slovensku počas druhej svetovej vojny - Slovenské národné povstanie si pripomenieme už po 57. raz.
Priamemu vypuknutiu SNP predchádzala všeobecná situácia vo svete, charakterizovaná koncom tridsiatych rokov vytvorením antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť hitlerovský režim. Jej predstavitelia prijali program obnovenia Československej republiky. Podpísala sa dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA. Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za prvoradý cieľ Vianočná dohoda formulovala jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu.
Najpodstatnejšia časť slovenského antifašistického odboja sa vyformovala priamo na našom území do širokého odporu obyvateľov proti násiliu a hitlerovskej totalite. Ochota a schopnosť občanov vojnového slovenského štátu otvorene a so zbraňou v ruke sa postaviť proti režimu, ktorý porušoval ľudské práva, je historickým dôkazom toho, že občania Slovenska si už vtedy vážili zásady slobody a demokracie. Išlo o občiansky a demokratický odboj.
Do povstania sa na strednom Slovensku zapojila aj slovenská armáda. Dvadsiateho deviateho augusta 1944 po 15. hodine Vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok a večer, po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša, rozkaz na ozbrojený odpor proti nastupujúcim nemeckým okupačným jednotkám. Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na vyše tridsať vtedajších okresov s rozlohou asi 20.000 štvorcových kilometrov s približne milión 700 tisíc obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.
Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začal organizovať nové obranné postavenie. V prvých septembrových dňoch - i keď po strate pomerne veľkého územia - s výnimkou Ponitria sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia sovietskej Červenej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky. Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. Zvolen a 27. októbra Banská Bystrica. Obrana povstaleckého územia sa skončila.
Po dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60.000 vojakov armády a 18.000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam. Slovenské národné povstanie sa tak stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských dejín. Ani rôznorodosť výkladov SNP, vyplývajúca z niektorých rôznych pohľadov historikov, nemôže ovplyvniť či spochybniť jeho základný a prvoradý význam v dejinách Slovenska ako celonárodnej pokrokovej tradície.
Poslaním každoročných spomienok je pripomenúť si národnooslobodzovací boj slovenského ľudu koncom druhej svetovej vojny a zvýrazniť odkaz pre dnešok s dôrazom na mladú generáciu, aby prijímala toto obdobie ako významný čin slovenského národa v boji za svoju slobodu, demokraciu a identitu, ako aj za kladné zviditeľnenie sa vo svete.
V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku.
