Bratislava 27. augusta (TASR) - Senát Najvyššieho súdu SR zrušil všetky predchádzajúce rozsudky v trestnej veci obžalovaného bývalého pracovníka Ministerstva vnútra SR Emila B., ktorý je stíhaný v súvislosti s podplácaním kriminalistu zaoberajúceho sa podozreniami z daňových únikov. Senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedal Štefan Harabin, sa prípadom zaoberal na základe mimoriadneho opravného prostriedku ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského - sťažnosti pre porušenie zákona.
Na základe rozhodnutia NS sa kauzou bude musieť opäť zaoberať Krajský súd v Bratislave. Podľa obžaloby Emil B. mal v roku 1997 nahovárať kriminalistu, aby najmenej v troch prípadoch nedokumentoval podozrenie z trestnej činnosti, ktorej sa mal údajne dopustiť D. K., novinár a diplomat. Obžalovaný mal policajtovi ponúknuť sumu 20 000 Sk, čo však podľa vtedajších zákonov nebolo trestne postihnuteľné. Kriminalista však prípad ohlásil a ďalej konal na základe pokynov Úradu inšpekčnej služby, pričom ponúkaný úplatok bol zvýšený na pol milióna korún. Polícia Emila B. zadržala 26. mája 1997 v Bratislave pred budovou Okresného súdu Bratislava III. pri preberaní peňazí.
Prvostupňový Krajský súd v Bratislave obžalovaného uznal za vinného z prípravy na trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa v súbehu s nadržovaním a odsúdil ho na tri a pol roka nepodmienečne. Proti rozsudku sa Emil B. odvolal. Odvolací senát Najvyššieho súdu SR trest zmiernil a uložil mu dvojročný trest, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu štyroch rokov. Súd verdikt odôvodnil, aj tým, že pôvodný úmysel obvineného pracovníka MV SR bol podstatným spôsobom prekročený aktivitou policajného komisára, ktorý mu mal jasne naznačiť, že ponúkaná suma nestačí.
V poslednom rozhodnutí NS SR zaoberajúceho sa ministrovou sťažnosťou sa okrem iného konštatuje, že zákon bol porušený v prospech i neprospech obžalovaného. V rámci plnenia zákonnej prieskumnej povinnosti sa senát nad rámec sťažnosti zaoberal aj v súčasnosti aktuálnou otázkou legálnosti a spôsobu odpočúvaní získaných pred začatím trestného stíhania. Problémom je, že príslušnosť zákonného sudcu, ktorý musí dať súhlas na odpočúvanie, upravuje iba vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR. Pritom na základe Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu môže upraviť iba zákon. Päťčlenný senát NS vytkol predchádzajúcim súdom, že dôsledne nepreskúmali otázku, či v celej kauze nešlo o vyprovokovanú, prípadne riadenú trestnú činnosť. Zistenie tejto okolnosti môže mať rozhodujúci význam pre právne posúdenie konania obvineného, prípadne až po jeho beztrestnosť.
