Ježiša Krista a napokon aj spoločná smrť v Ríme počas Nerovho prenasledovania.
Svätý Peter bol jednoduchým rybárom v Kafarnaume. Ježiš ho oslovil zázračným rybolovom, po ktorom ho povolal za svojho učeníka. Jeho pôvodné meno Šimon zmenil na aramejské Kéfas alebo grécke Petros, čo znamená skala. Evanjeliá dokazujú výsadné postavenie Petra medzi Dvanástimi. Po svojom zmŕtvychvstaní mu Ježiš povedal známe slová: “Ty si Skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.” Z toho katolícka cirkev odvodzuje svoje hierarchické usporiadanie a primát Petrových nástupcov - pápežov.
Po Kristovom nanebovstúpení pôsobil Peter v Jeruzaleme. O ďalších miestach jeho činnosti nie sú overené doklady. Zomrel v Ríme – podľa tradície roku 67 spolu s apoštolom Pavlom, viacerí historici však uprednostňujú rok 64. Ukrižovali ho na vlastnú žiadosť dole hlavou, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť tak, ako jeho božský Majster.
Svätého Pavla nazývajú aj apoštolom národov. On totiž ako prvý robil ďaleké misijné cesty medzi pohanov a presadil v praxi prijímanie nežidov do cirkvi bez toho, aby sa najprv museli podrobiť Mojžišovmu zákonu. Aj jeho meno Ježiš zmenil, hoci sa osobne nepoznali. Až ako horlivému prenasledovateľovi prvých kresťanov sa Šavlovi Kristus zjavil a dal mu meno Pavol. Zo vzdelaného farizeja z maloázijského mesta Tarzu si urobil “nádobu, aby zaniesol jeho meno pohanom”. Medzi kresťanmi, obrátenými zo židovstva, však nenachádzala Pavlova horlivosť pochopenie. Svoje miesto našiel až neskôr medzi pohanmi – najprv v Antiochii a postupne v mnohých ďalších krajinách, pričom podľa tradície sa dostal až do Španielska. Jeho cesty, ktoré by boli náročné aj pri dnešných cestovateľských možnostiach, podrobne opisuje biblická kniha Skutky apoštolov.
Pavla napokon uväznili v Jeruzaleme. Po búrlivých výsluchoch sa odvolal pred cisársky súd. V Ríme ho prepustili, počas Nerovho prenasledovania ho však znova zaistili. Podľa kresťanskej tradície ho sťali mečom v roku 67.
Na mieste hrobov oboch apoštolov stoja veľké baziliky. Rimania ich začali stavať hneď po skončení veľkého prenasledovania. Baziliku svätého Petra obnovili do dnešnej podoby v rokoch 1506 až 1626. Obnovu Baziliky svätého Pavla dokončili v roku 1854.
