y dosiahli výšku 2 178 359 200 korún. Najčastejšie horelo v marci, kedy zaevidovali 3132 prípadov. Ako na dnešnej tlačovej besede uviedol prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Jozef Paluš, ľudia totiž ignorujú a nerešpektujú predpisy. Alarmujúce je, že najviac požiarov vzniklo z nedbalosti a neopatrnosti dospelých. Približne polovica všetkých požiarov vznikla pri vypaľovaní trávy a suchých porastov, nedbalosť fajčiarov bola druhou najčastejšou príčinou a tretím najčastejším dôvodom bolo úmyselné podpaľačstvo. Najväčší výskyt požiarov zaznamenali v odvetví poľnohospodárstva a tak sa viac ako tridsiatimi percentami podieľa na celkovom počte požiarov. Najvyššie škody zaznamenali v bytovom hospodárstve -
58 992 500 korún.
Každoročne dochádza k zvýšenému počtu požiarov v období žatvy a zberu krmovín. Najčastejšou príčinou je zakladanie ohňov v prírode, spaľovanie slamy či vypaľovanie suchých porastov. Zásluhu na tom majú aj deti bez dozoru, fajčenie či používanie otvoreného ohňa. Na zvýšenej požiarovosti sa počas zberu podpisujú aj ekonomické podmienky. Netreba preto zabúdať na kontrolu technického stavu, zabezpečiť prísny zákaz fajčenia či zabezpečiť dostatočné množstvo hasiacich prostriedkov. Dôležité sú aj preventívne požiarne kontroly.
Pri žatevných prácach vzniklo minulý rok 263 požiarov so škodou 12 367 400 korún. Najviac žatevných požiarov vzniklo v Nitrianskom kraji a najmenej v Žilinskom. Požiar s najvyššou škodu vznikol v polovici júla v okrese Levice, kde zhorel 78-hektárový lán pšenice a jačmeňa. Požiar založil neznámy páchateľ a spôsobil škodu 1 700 000 korún. Pri pozberovej úprave a uskladňovaní zaznamenali 31 požiarov so škodu 8 113 100 korún. Najvyššiu škodu spôsobil požiar dvoch skladov krmovín koncom septembra v okrese Bánovce nad Bebravou. Škodu spôsobenú pravdepodobne neznámym podpaľačom vyčíslili na 2 650 000 korún
