Bratislava 2. júla (TASR) - Doteraz platný ústavný zákon o konflikte záujmov sa minul účinkom a bol v našom právnom poriadku neuplatniteľný. Povedal to dnes v parlamente vicepremiér a minister spravodlivosti Daniel Lipšic pri zdôvodnení návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
"Pre svoj dosah na verejný život ide o kľúčovú právnu normu," zdôraznil v mene kabinetu Lipšic. Tento ústavný zákon vymedzuje, kto je považovaný za verejného funkcionára. Upravuje presadzovanie osobného záujmu pred verejným záujmom, používanie svojej osoby, svojho mena a priezviska, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu.
Pod jurisdikciu predkladanej právnej normy budú spadať všetci ústavní predstavitelia, vrátane poslancov parlamentu, členov vládneho kabinetu, ombudsmana, generálneho prokurátora, sudcov ústavného súdu, najvyšších predstaviteľov najvyššieho súdu, náčelníka generálneho štábu, starostov obcí a predsedov vyšších územných celkov.
Verejný funkcionár je povinný podľa tohto návrhu zákona podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. Toto oznámenie sa vzťahuje aj na funkcionárov, keď skončili výkon verejnej funkcie, a to do 30 dní po uplynutí jedného roka od ukončenia výkonu verejnej funkcie.
Zverejniť majetkové pomery budú povinní podľa tohto ústavného zákona aj blízke osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Zákon stanovuje aj výšku pokút, ktorá môže byť uložená verejným funkcionárom. Pokuty by mali byť príjmom štátneho rozpočtu či rozpočtu príslušnej obce. Lipšic zdôraznil, že majetkové pomery členov rodiny verejných funkcionárov nebudú zverejňované. Myslí si, že ústavný zákon o konflikte záujmov by mal platiť aj na poslancov miestnych orgánov samosprávy.
Pred hlasovaním o pokračovaní legislatívneho procesu si všetky opozičné parlamentné kluby vynútili stretnutie s vedením parlamentu. Preto predsedajúci schôdze Béla Bugár prerušil zasadanie.
