Bratislava 2. júla (TASR) - Pozícia slovenskej vlády nepodpísať bilaterálnu dohodu s USA o vyňatí Američanov spod možného stíhania Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa nemení. V súvislosti s utorkovou informáciou o pozastavení americkej vojenskej pomoci Slovensku a ďalším 34 štátom to dnes potvrdil minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.
Dôvodom amerického rozhodnutia voči viacerým krajinám je pritom skutočnosť, že podporili ICC, nevyňali však Američanov spod možného stíhania touto inštitúciou.
"SR má svoju pozíciu, pokiaľ ide o ICC, a tá je konzistentná s pozíciami Európskej únie. Je nám ľúto, že americký Kongres prijal takéto rozhodnutie, ale naša pozícia sa nemení," povedal Kukan pre novinárov. Zároveň povedal, že vládny kabinet na rozhodnutie Kongresu USA nebude reagovať.
Podľa šéfa diplomacie však Slovensko naďalej rokuje s americkou stranou a hľadá iné možnosti, ako uspokojiť americký záujem. "Politická vôľa podpísať bilaterálnu dohodu zatiaľ nie je, podobne ako ďalšie pristupujúce a členské štáty EÚ. Z nich zatiaľ nikto túto dohodu nepodpísal," konštatoval Kukan.
Rozhodnutie USA bude podľa jeho informácií pre Slovenska znamenať zníženie americkej pomoci pre slovenské ozbrojené sily v rozpočte rezortu obrany asi o osem miliónov dolárov.
Podľa dnešnej reakcie Ministerstva obrany SR pre TASR je rozhodnutie USA ohraničené vstupom Slovenska do NATO v budúcom roku. Rezort obrany pritom deklaruje pripravenosť na rokovania o skrátení doby pozastavenia čerpania prostriedkov vojenskej pomoci.
Konečný termín pre podpísanie dohody o nevydávaní amerických občanov ICC, ktoré USA požadovali pod hrozbou zastavenia vojenskej podpory, uplynul v utorok. Hrozba prerušenia pomoci zakotvená v zákone o ochrane príslušníkov ozbrojených síl USA z roku 2002 sa netýka 19 členských štátov NATO a deviatich "významných" spojencov mimo aliancie, ako napríklad Izraela, Egypta, Austrálie, Južnej Kórey, Japonska, Jordánska či Filipín. Americký prezident George W. Bush oslobodil spod postihu 22 krajín, medzi nimi aj Albánsko, Afganistan, Bosnu a Hercegovinu, Macedónsko či Rumunsko.
