amejsky Tomáš. Podľa tradície bol jednoduchým židovským rybárom a mal cholerickú povahu: priamu, samostatnú a horlivú, ale aj netrpezlivú a prchkú. Najviac sa o ňom píše v Evanjeliu svätého Jána, ktorý ho spomína pri štyroch udalostiach. Najznámejšou sa stalo zjavenie zmŕtvychvstalého Krista apoštolom, keď Tomáš medzi nimi nebol, a jeho následný výrok: “Kým neuvidím, neuverím!” Pri najbližšom zjavení ho vzkriesený Ježiš osobne vyzval, aby ohmatal jeho rany na rukách, na nohách a v boku a presvedčil sa, že žije. Vtedy Tomáš vyriekol svoj druhý najznámejší výrok: “Pán môj a Boh môj!”, ktorý dokazuje jeho oddanosť božskému Majstrovi.
Po Ježišovom nanebovstúpení hlásal Tomáš podľa tradície evanjelium najprv Partom a Peržanom v dnešnom Iráne a potom dlho pôsobil v Indii. Na juhu krajiny pokrstil kráľa Gundafara, ktorý žil na základe nájdených mincí medzi 20. a 50. rokom po Kristovi. Zomrel údajne v Mailapure, čo je dnešné predmestie Madrásu. Na blízkom pahorku si vytesal do skaly kríž a každý večer sa k nemu chodieval modliť. Preto si ho za patróna zvolili kamenári, tesári, zememerači a architekti. Raz apoštola pri modlitbe prepadli pohania, jeden ho prebodol dýkou a ostatní ho dobili kyjom. Kresťania previezli jeho telo do Edessy, kde sa pestuje veľká tomášovská úcta. V južnej Indii doteraz žijú približne štyri milióny tzv. “kresťanov svätého Tomáša” sýrsko-malabarského obradu.
