Exkomunikáciu musí vyhlásiť menovite a s uvedením dôvodu biskup alebo pápež, konštatoval pre TASR odborník na kanonické právo, ktorý nechcel byť menovaný. V prípade 70 predstaviteľov zákonodarnej moci tak doteraz nikto neurobil. "Navyše ide o závažnú vec, ktorá sa robí iba vo výnimočných prípadoch," dodal. Neverí však, že niekto z kompetentných vylúči poslancov z cirkvi. Odôvodnil to tým, že kanonické právo nepozná predpis, ktorí by hovoril o exkomunikácii poslancov hlasujúcich za prijatie takéhoto zákona. "Kanonické právo je však veľmi hmlisté a pripúšťa viac interpretácií," upozornil.
Podľa neho netreba zabúdať ani na inštrukciu Svätého Otca, ktorá hovorí o tom, že poslanec, ktorý hlasuje za menšie zlo, nemôže byť exkomunikovaný. V praxi to napríklad znamená, že kresťanský poslanec môže hlasovať aj za interrupčný zákon, ktorý prispieva k eliminácii potratov. K automatickej exkomunikácii dochádza v prípade, že niekto priamo vykonáva interrupcie. Ďalej je to žena, ktorá podstúpi interrupciu a muž, ktorý ju k tomu núti.
Exkomunikáciu môže stiahnuť kňaz alebo diecézny biskup. V závažných prípadoch o zrušení trestu rozhoduje cirkevný tribunál v Rímskej kúrii - apoštolská penitenciária.
Spišský diecézny biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) František Tondra si myslí, že poslanci sú exkomunikovaní. Ako presne povedal v reakcii pre TASR: "Podľa môjho osobného názoru sú však exkomunikovaní". Priznal však, že cirkevní právnici vedú o exkomunikácii diskusiu a majú na vec rozdielny názor.
Veriaci, ktorý je exkomunikovaný z cirkvi, nesmie s výnimkou nebezpečenstva smrti prijať sviatosti. V praxi to napríklad znamená, že nemôže ísť na svätú spoveď a prijať Sviatosť Oltárnu, byť krstným a birmovným otcom. Výnimkou je svadba v kostole. Povolenie musí udeliť biskup.
