Mocenský ťah KDH a jeho úsilie o rozširovanie svojej ideologickej agendy všade tam, kde má dosah, znepokojuje liberálne naladenú časť občanov. Neústupčivosť, s ktorou deväťpercentná strana tlačí na zvyšok spoločnosti, dráždi mnoho ľudí i bez ohľadu na ich vierovyznanie. Na druhej strane, úprimnosti Pavla Ruska je ťažké uveriť a mnohých desí, že jedinou protiváhou snahám KDH má byť v koalícii práve nevypočítateľná ANO. Tým skôr, ak je možné, že Rusko iba naháňa popularitu ako ochranný štít pred prípadnými ťažkosťami okolo jeho minulých podnikateľských aktivít. Ak je pre Ruska bremenom jeho minulosť, tak pre jeho partnerov je on sám bremenom, ktorého by sa radi zbavili - od počiatku, nie až dnes.
Takže hádky o tom, kedy vzniká život, či je interrupcia jeho predčasným ukončením a či má žena právo na rozhodnutie, boli len divadlom? Nie celkom. Ibaže pod rúškom tejto debaty, ktorá sa osobne týka života obyvateľov Slovenska, prebiehal celkom iný boj.
„Riešenie“, s ktorým prišlo KDH, napovedá, že túžba kresťanských demokratov ovládať svoje rezorty a zároveň meniť charakter štátu na svoj obraz je mocnejšia než nesúhlas so zákonom. KDH napriek vyhláseniam, že nebude v jednej koalícii so stranou, ktorá bude za interrupcie hlasovať, nechce odísť a stratiť tak pozície. A keďže Rusko vyhlasuje, že nevidí dôvod z vlády odísť, Hrušovský žiada, aby ho z nej vyhnal premiér. Čím Dzurindu čiastočne vydiera, a čiastočne sa spolieha na spoločnú nechuť k šéfovi ANO. Pravda, to všetko až keď zákon vojde do platnosti. To znamená, že ho najprv musí podpísať prezident Schuster.
Recept á la Hrušovský: KDH žiada prezidenta, aby rozhodol o tom, či bude musieť premiér rozhodnúť o zotrvaní ANO v koalícii.
