Bratislava 30. augusta (TASR) - Ústavu Slovenskej republiky prijala Slovenská národná rada (SNR) 1. septembra 1992 požadovanou trojpätinovou väčšinou poslancov. Zo 134 hlasujúcich poslancov bolo za jej prijatie 114, proti 16 a štyria sa hlasovania zdržali. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992. Jej prijatím sa Slovenská republika konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.
Proces tvorby ústavy, ktorej deviate výročie prijatia si pripomíname, sa začal v roku 1991. Dňa 19. júna vtedy prijala SNR uznesenie, aby sa zo zástupcov poslaneckých klubov zriadila Komisia na prípravu spoločného návrhu Ústavy SR. Jej návrh, v decembri predložený na verejnú diskusiu, obsahoval aj časť venovanú kodifikácii práv národnostných a etnických menšín, vypracovanú Maďarským kresťanskodemokratickým hnutím a Spolužitím. Do júnových parlamentných volieb v roku 1992 sa však ústava neprijala. Dovtedajšie poznatky boli použité pri ďalšom variante ústavy, to už bol však návrh vlády. Parlament ho za účasti vtedajšieho predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Michala Kováča prerokovával a následne schválil na schôdzi SNR 31. augusta a 1. septembra 1992. Poslanci na nej odmietli návrh strán zastupujúcich maďarskú menšinu vrátiť vláde návrh ústavy na prepracovanie. Zákonodarcovia po odchode poslancov za MKDH a Spolužitie z rokovacej miestnosti prijali návrh Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa o konečnom texte ústavy hlasovalo verejne.
Na základe aplikácie jednotlivých článkov ústavy silneli úvahy o potrebe ústavu novelizovať. Na pôde parlamentu vznikla 16. februára 1999 Komisia NR SR na revíziu ústavy. Všetky hlavné politické subjekty presadzovali, aby zostala zachovaná parlamentná forma demokracie. Predmetom diskusie boli otázky voľby a právomoci prezidenta SR, otázky preambuly ústavy, riešila sa časť o súdnej moci, otázka predĺženia lehoty zadržania pre podozrivých zo spáchania trestného činu, rozsah imunity zákonodarcov i otázka referenda.
Prvá časť novelizácie Ústavy SR sa uskutočnila v marci 1999, keď NR SR prijala ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým sa zmenilo znenie Ústavy SR v častiach týkajúcich sa spôsobu voľby prezidenta republiky a spresnenia jeho právomocí. Prezident sa podľa neho má voliť priamou voľbou, nie v parlamente. Takto, ľudovým hlasovaním sa uskutočnila voľba prezidenta SR v máji 1999.
Proces novelizácie Ústavy SR pokračoval, keď poslanci Ladislav Orosz, Peter Kresák, Ivan Šimko a Pavol Hrušovský predložili 24. mája 2000 do parlamentu návrh novely ústavy. Prvé čítanie sa uskutočnilo na júnovej schôdzi parlamentu. Vládny kabinet Mikuláša Dzurindu dňa 12. júla 2000 prijal návrh bez vyslovenia závažných pripomienok k jeho textu. Túto verziu mali poslanci schvaľovať na nadchádzajúcej 36. schôdzi parlamentu v septembri 2000. Predkladatelia a predstavitelia koaličných strán sa dohodli na jeho preložení na obdobie po uskutočnení referenda o predčasných parlamentných voľbách.
V NR SR sa nachádzal aj druhý návrh takzvanej malej novely Ústavy SR, ktorej autorom bol nezávislý poslanec Robert Fico, v parlamente však neprešiel. Súčasťou "malej novely" bolo napríklad predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z trestného činu z 24 na 48 hodín, doplnok o odškodnení obetí trestných činov. Navrhovalo sa riešiť aj problematiku poslaneckej imunity. Podľa tohto návrhu mal byť predsedom desaťčlennej Rady sudcov predseda Najvyššieho súdu SR.
Ďalšie rokovanie o návrhu zmien predkladateľov L. Orosza, P. Kresáka, I. Šimka a P. Hrušovského v Ústave SR sa začalo na 45. schôdzi NR SR dňa 6. februára 2001. Počas dvanásťdňovej rozpravy predložili poslanci parlamentu niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov. Nehlasovalo sa nakoniec o úmysle zakotviť do ústavy absolútny zákaz prerušenia tehotenstva a nevyhovelo sa snahe klubu poslancov SMK upraviť alebo vypustiť Preambulu Ústavy SR. Parlament sa nestotožnil s návrhmi poslancov opozície za SNS, aby bola zvýraznená povinnosť ovládať štátny jazyk pre príslušníkov národnostných menšín.
Z hľadiska opozície sa pred schvaľovaním zdali najproblematickejšie otázka kreovania súdnej moci a zmeny na Ústavnom súde SR. Výhrady pred schvaľovaním mala opozícia okrem iného najmä k zloženiu, postaveniu a kompetenciám pripravovaného ústavného orgánu - Súdnej rady SR.
Dňa 23. februára 2001 Národná rada SR prijala novelu Ústavy SR. Za jej prijatie hlasovalo 90 poslancov, proti sa vyslovilo 57 a hlasovania sa zdržal jeden poslanec. V rokovacej sále pri hlasovaní neboli prítomní poslanci Ivan Lexa a Jozef Tuchyňa. Novelu podporili všetci poslanci vládnej koalície klubov SDK, SDĽ, SMK, SOP a KDH a šesť nezávislých poslancov. Negatívne stanovisko k hlasovaniu novely ústavy prejavili opoziční poslanci HZDS a SNS, ktorí pred konečným hlasovaním opustili rokovaciu miestnosť, podpredseda parlamentu Marián Andel a nezávislý poslanec Robert Fico.
Novela upravuje vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva a vytvára priestor na vstup SR do Európskej únie a NATO, rozširuje právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravuje postavenie Národnej banky Slovenska a upravuje vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Posilňuje nezávislosť súdnej moci, rozširuje možnosti sudcovskej samosprávy, umožňuje vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy a zriadiť inštitút verejného ochrancu ľudských práv občanov - ombudsmana. Predlžuje väzbu obvinených, alebo podozrivých osôb z 24 na 48 hodín, pri obzvlášť závažných trestných činoch na 72 hodín. Článok o nútenej práci vytvorí priestor na prácu obyvateľov v prospech svojej obce. Podľa znenia ústavy nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vlastníctvom SR.
Prezident SR Rudolf Schuster podpísal novelu ústavy 8. marca 2001. Časť jej ustanovení nadobudla platnosť 1. júla 2001, zvyšok začne platiť od začiatku roka 2002 (napríklad otázky týkajúce sa Ústavného súdu SR a verejného ochrancu ľudských práv).
