BRATISLAVA – Prezident Rudolf Schuster dnes dostane z parlamentu podpísanú novelu interrupčného zákona. Namiesto predsedu Pavla Hrušovského ju podpísal podpredseda Viliam Veteška z HZDS.
Hrušovský zákon nechcel podpísať, lebo s ním ako osoba nesúhlasí. Schuster ale ohlásil, že očakáva, že keď zákon dostane, bude pod ním i podpis šéfa Národnej rady alebo aspoň povereného podpredsedu. Podpis premiéra mu nestačil.
Hrušovský argumentoval, že ústava nehovorí, v akom poradí majú ústavní činitelia zákon podpísať. „Prezident má pravdu. Pokiaľ to nepodpísal predseda parlametu, nemá sa tým prečo zaoberať – nevie, či bol zákon prijatý ústavným spôsobom,“ hovorí ústavný právnik Ernest Valko.
Viacerí právnici súhlasili so Schusterom, že Hrušovský môže podpisom poveriť niektorého z podpredsedov parlamentu. Ústava takúto možnosť nepozná, Valko sa však odvolal na zákon o rokovacom poriadku parlamentu, podľa ktorého podpredsedovia zastupujú šéfa „v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí“.
Hrušovský napokon na včera poveril Vetešku, aby ho zastupoval. „Stal som sa ‘administrátorom‘ parlamentu, parlament o zákone rozhodol a mojou povinnosťou bolo ho podpísať,“ povedal Veteška.
Podpredseda Béla Bugár, sám kresťanský demokrat, predtým tvrdil, že najskôr by chcel vidieť právnu analýzu, či ide o schodné riešenie. „Ja by som to určite nepodpísal,“ podotkol. Súhlasil však, že prezident musí dostať na podpis vierohodný dokument podpísaný šéfom parlamentu. Podpredsedníčka parlamentu za SDKÚ Zuzana Martináková tiež hovorila, že by novelu nepodpísala. „To nepripúšťam.“
Hovorca Hrušovského Michal Dyttert nechcel povedať, či sa Hrušovský pokúšal povinnosť preniesť hneď na Vetešku, alebo najskôr na Bugára, či Martinákovú, ale tí to odmietli. „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať,“ povedal.
Veteška bol dovčera práceneschopný a chvíľu to vyzeralo, že nakoniec bude musieť Hrušovský splnomocniť na podpis politického rivala v otázke novely – podpredsedu Pavla Ruska z ANO.
„Je to veľmi špekulatívna otázka, necháme si celú záležitosť preveriť ústavnoprávnym výborom, dovtedy počkám s hodnotením ďalších krokov,“ odpovedal Rusko na otázku, či by zákon podpísal. Opýtal sa, či keď o dva roky prijme parlament zákon o odluke cirkvi od štátu, Hrušovský ho tiež nepodpíše. „Prečo máme ťahať gaštany z ohňa za niekoho iného. Nevidím dôvod, prečo by sa mal niekto na poste predsedu parlamentu správať ako predseda KDH.“
Podľa informácií SME šéf parlamentu svoj postup s prezidentským palácom konzultoval a prezident vedel, že zákon nepodpíše. Hrušovský preto od neho očakával viac „veľkodušnosti“. Ak by prezident zákon nepodpísal, rovnako sa môže rozhodnúť aj po opätovnom schválení. Hrušovského podpis by pod zákonom zostal a Hrušovský nechce, aby si ho história pamätala ako politika, ktorý zákon podpísal.
Sociológ Michal Vašečka hovoril, že Schuster sa správa podľa očakávania, keď trvá na tom, aby zákon dostal podpísaný. „Je to odovzdávanie Čierneho Petra prezidentovi, keď sa koalícia nedokázala vnútri dohodnúť na zásadných veciach.“ Verejnosť by si podľa neho veľmi dobre všimla, že hlava štátu sa stala obeťou politických hier. Zároveň ale aj „obeťou vlastného vracania zákonov, keď plnila úlohu neexistujúcej druhej komory parlamentu“. IGOR STUPŇAN
Michal Kováč: Prezident sa musí rozhodnúť podľa vedomia a svedomia
BRATISLAVA – „Konal by som podľa vlastného presvedčenia, a to je také, že nie som naklonený interrupciám ani v prípadoch, ktoré umožňuje práve prijatý zákon,“ povedal bývalý prezident Michal Kováč o novele zákona, ktorá dovoľuje vykonávať genetické interrupcie do 24. týždňa tehotenstva. Ak na prezidenta tlačia odporcovia i zástancovia interrupcií, je podľa Kováča jediné rozumné východisko – rozhodnúť sa podľa svojho vedomia a svedomia.
Poslanec kresťanských demokratov František Mikloško už pred mesiacom SME povedal, že prezident, predseda parlamentu i premiér budú vystavení tlaku, či dajú svoj podpis pod zákon, ktorý podľa neho právny stav z roku 1986 ešte viac zliberálňuje. Mikloško si totiž myslí, že podpis pod zákonom nie je len aktom potvrdenia zákona, ale je to aj historický dokument a má svoj „morálno-symbolický význam“. (sp)
