Považuje sa zaň nezdokladovaný majetkový prírastok fyzickej alebo právnickej osoby najmenej o 200-násobok minimálnej mesačnej mzdy, čo je približne 1,1 milióna korún.
Každý občan s podozrením, že niekto nadobudol majetok protiprávnym spôsobom, sa môže písomne obrátiť na políciu. Tá podnet v odôvodnených prípadoch postúpi na prokuratúru, konštatoval šéf rezortu Daniel Lipšic pred novinármi. Ak prokurátor uzná odôvodnenosť podania, podá návrh na začatie konania na súd. Môže požiadať aj o vysvetlenie dotknutú osobu.
Podľa ministrových slov v celom procese existujú dva filtre, policajné orgány a prokuratúra, ktoré by mali eliminovať neoprávnené podania zaťažujúce súdy.
"Dôkazné bremeno je rozložené medzi prokurátora a odporcu," vysvetlil Lipšic. Prokurátor musí preukázať, že majetok bol získaný nelegálne. Odporca zasa, že hodnotu majetku uvedenú prokurátorom nadobudol legálne. Ak sa na súde preukáže opodstatnenosť podnetu, súd určí odporcovi zložiť na účet štátu peňažnú zábezpeku od polovice do celej sumy hodnoty majetku uvedeného v návrhu prokurátora.
Odporca má potom päť rokov na to, aby predložil dôkazy, že majetok predsa len nadobudol legálne a zároveň musí uviesť, prečo tak neurobil už na súde. Po tejto lehote finančná zábezpeka prepadne v prospech štátu.
"Ak parlament zákon prijme, bude treba posilniť orgány prokuratúry a polície. Očakávam ťažké pripomienkové konanie, zákon by sme mohli predložiť na októbrovej schôdzi," dodal Lipšic.
Účinnosť by podľa návrhu nadobudol zákon k 1. januáru 2004. Predpokladá aj retroaktivitu na majetok nadobudnutý do 31. decembra tohto roku.
