BRATISLAVA – V slovenskom parlamente sedí niekoľko docentov, profesorov, kandidátov vied, ale medzi poslancami sa dajú nájsť aj elektrikári, robotníčka či technik. Poslanecký mandát vykonáva až dvadsaťtri ľudí v dôchodcovskom veku a tento rok k nim pribudnú ďalší traja. Pred desiatimi-pätnástimi rokmi väčšina z terajších politikov netušila, že raz budú politikmi. Po desiatich rokoch niektorí z nich netušia, čo by robili, keby do politiky nešli. Ani čo by robili v prípade, ak by teraz museli z politiky odísť.
Poslanec Ján Budaj, ktorý musel pred rokom 1989 robiť kuriča, sa o téme, čo by robil, keby nebol politikom, baviť nechce.
Pred časom sa ukázalo, že poslanec SDĽ Viliam Sopko má podiel v spoločnosti, ktorá pre štátny podnik Slovenské elektrárne zabezpečuje dovoz uhlia z Ruska. Napríklad v roku 1999 to bolo desaťtisíc ton. Viliam Sopko sa obhajoval tým, že poslanec si môže vytvárať zázemie, aby po skončení mandátu nešiel na úrad práce. To sa stalo napríklad bývalému kontroverznému poslancovi SDK Petrovi Ďuračkovi a pred ním aj bývalému podpredsedovi parlamentu a robotníckemu lídrovi Jánovi Ľuptákovi.
Väčšina z politikov však tvrdí, že by so zamestnaním nemala problémy. Poslanec KDH Peter Muránsky hovorí, že keby nikdy nevstúpil do politiky, dnes by chytal hmyz možno aj niekde v trópoch. Predseda parlamentu Jozef Migaš by pravdepodobne učil na vysokej škole. Podpredseda vlády Pál Csáky by mal asi vydavateľstvo, Oľga Keltošová z HZDS by novinárčila.
Podľa psychológa Juliána Lučanského skončenie politickej kariéry vplýva na ľudí rôzne. Niektorí sa utiahnu a obviňujú iných, ďalší sú agresívni, prípadne sa pokúšajú ostať aspoň pred televíznymi kamerami, a tak hrajú celé dni golf, lebo odinakiaľ ako z golfového ihriska sa do televízie nedostanú.
RICHARD FILIPKO
Čítajte viac v TÉME
