Bratislava 17. júla (TASR) - Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) eviduje 500 žiadostí od židovských obetí holokaustu, ktorým neboli vrátené nehnuteľnosti a neboli ani žiadnym spôsobom odškodnené.
Výkonný predseda ÚZŽNO a člen Rady na odškodnenie František Alexander predpokladá, že tento počet bude ešte vyšší k 31. augustu. Do tohto termínu si totiž môžu žiadatelia uplatniť nárok na odškodnenie. "V Českej republike mali skúsenosť, že ku koncu stanoveného obdobia sa začalo hlásiť viac ľudí," povedal Alexander pre TASR.
Na odškodnenie je určených na základe rozhodnutia vládneho kabinetu 280 miliónov korún, teda tretina z istiny 850 miliónov korún, uloženej na zvláštnom účte v Národnej banke Slovenska (NBS). Suma, ktorú oprávnení žiadatelia dostanú, však bude podľa Alexandra symbolická.
O tom, či je žiadateľ oprávnenou osobou a dostane odškodnenie, rozhodne sedemčlenná Rada, ktorú tvoria zástupcovia rezortov diplomacie a financií, Úradu vlády SR a ÚZŽNO.
O zriadení zvláštneho účtu rozhodla vláda v septembri minulého roka, aby tak definitívne odškodnila židovské obete holokaustu. Suma 850 miliónov predstavuje 10 percent z celkového zhabaného židovského majetku do štátnych fondov počas II. svetovej vojny.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v prevažnej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu.
Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
