Košice 2. septembra (TASR) - Európsky deň židovskej kultúry otvoril dnes popoludní v Košiciach pred Verejnou knižnicou Jána Bocatia hebrejskými piesňami Košický detský spevácky zbor.
Vyše 70 účastníkov si potom v knižnici vypočulo ukážky z poetickej tvorby 16-ročnej košickej židovky Adrienny Moskoviczovej, ktorá sa domov z koncentračného tábora v Osvienčime už nevrátila. Útlu knižku jej veršov symbolicky kamienkami "pokrstila" prezidentka Združenia židovských žien ESTER Marta Gy‹riová. Podujatie, ktoré sa v Košiciach koná už druhý rok pod gesciou združenia, pokračovalo v modlitebni Židovskej náboženskej obce workshopovou prezentáciu jedného z troch najvýznamnejších židovských sviatkov - Pesach.
Ako spresnil nový košický rabín Jossi Steiner, Pesach, alebo židovská Veľká noc, sa začína po západe slnka Sederom - zhromaždením príbuzných viacerých generácií okolo jedného stola plného tradičných jedál, pripravených špeciálne na túto príležitosť. Seder, po hebrejsky znamenajúci poriadok, pripadá na 15. deň nisanu, štvrtého mesiaca židovského kalendára. Židia na celom svete ho vnímajú ako jedinečnú príležitosť stráviť chvíle so svojimi najbližšími. Slávi sa už 3 000 rokov ako spomienka na exodus Izraelitov z egyptského otroctva a zázraky spojené s prechodom Červeného mora. Počas posedenia hlava hostiteľskej rodiny číta kapitoly z Príbehov Pesach a formou dialógu najmladším objasňuje históriu židovského národa.
Ako ďalej rabín Steiner pripomenul, sviatku Pesach predchádza veľké upratovanie, keď je dom úplne naruby. Židovskí veriaci upratujú svoje domovy tak dôkladne, aby ich zbavili každej chlebovej odrobinky a iných "chamec" - kvasených produktov, ktoré sa počas siedmich dní Pesachu nesmú v dome nachádzať. Počas celého týždňa, keď sa sviatok slávi, sú totiž kysnuté potraviny zakázané. Namiesto nich sa je tzv. chlieb chudobných - oblátka maces, ktorá sa pečie iba z vody a múky. Táto tradícia má korene v biblickom príbehu o noci, keď Izraeliti museli náhle opustiť Egypt a nemali čas na prípravu kysnutého chleba.
Obradné jedlo, ktoré sa podáva počas Sederu - prvého a druhého večera sviatku - pozostáva z viacerých chodov. Na stole nesmie chýbať zhorené vajíčko, chren a horké bylinky umyté v slanej vode na znak chudoby Izraelitov, ťažko pracujúcich vo faraónovom zajatí, či pečené kuracie krídlo ako symbol straty hlavnej duchovnej opory židov, teda zničenia jeruzalemského chrámu Rimanmi v roku 70 n.l. Pocit horkosti, ktorí židia na úteku cítili, pripomína konzumácia chrenu s hlávkovým šalátom a bylinkovou vňaťou a otrockú prácu v Egypte pasta z datlí, vlašských orechov a jabĺk. Bohatší Židia mali na Pesach zvlášť určené taniere, príbory i poháre. Tí, ktorí si to nemohli dovoliť, pred sviatkom svoj každodenne používaný servis museli dôkladne očistiť - "košérovať" horúcou vodou.
Seder, ktorý trvá aj neskoro po polnoci, sa končí spoločným vyjadrením očakávania a želania, aby sa v novom roku v Jeruzaleme zjavil nový duchovný boží chrám.
Európsky deň židovskej kultúry sa na Slovensku koná po druhý raz. V rámci kampane Európa - spoločné dedičstvo ho od roku 1996 organizujú štyri významné celosvetové židovské organizácie. Tento rok sa uskutočnil v 22 krajinách Európy. Na Slovensku okrem Košíc aj v Bratislave, Žiline a Komárne.
