Ktovie, ako sa o interrupciách rozmýšľa prezidentovi, ktorému na budúci týždeň uplynie lehota, v ktorej má novelu podpísať alebo odmietnuť. Jedno je isté: pokiaľ sa jeho myšlienky a myšlienky jeho poradcov podobajú na verejnú debatu o tejto téme, niet im čo závidieť.
Pripomeňme, o čom je reč: prvé bolo podanie poslancov (nielen za KDH, ale inšpirovaných KDH) na ústavný súd. Ak ho považujeme za pokus o sprísnenie (alebo dokonca znemožnenie) vykonávania interrupcií na Slovensku, tak to bol pokus nanajvýš autentický - vtedy ešte nešlo o Pavla Ruska ani o súčasnú vládu. To, že dnes „anti-antiinterrupčnú“ zástavu hlučne zodvihol Rusko, je možno viac vecou Ruskovej osobnej politiky, než jeho zásad, lenže nič to nemení na fakte, že nebyť podania, nemohlo by dnes ANO vystupovať ako posledná bašta liberalizmu na Slovensku. Politikum prvého kroku - snaha presadzovať svoj svetonázor pomocou právnych nástrojov a vnútiť ho tak zvyšku spoločnosti, vyústilo v nové politikum - boj medzi partnermi o postavenie v koalícii, ktorý sa vedie opäť pomocou právnych nástrojov (Ruskova novela a reakcie KDH a ostatných partnerov na ňu).
Niekde uprostred týchto bojov poletuje nebohé meritum veci, ktoré je pre občanov jediné dôležité: aký bude postoj štátu, v ktorom žijú, k prerušeniu (ak chcete, ukončeniu - všetci vieme, o čom je reč) tehotenstva. Treba povedať, že ak mal niekto zámer všetko zahmliť a rozpustiť v brečke neplodných debát, podarilo sa. Dnes sa nebavíme o tom, či Slovensko zvolí uvoľnený, alebo represívny prístup k interrupciám. Dnes sa hádame o tom, kedy a koľko buniek treba na to, aby živý útvar mohol byť nazvaný bytosťou, a sporia sa akademici, biológovia i teológovia. Už nehovoríme o budúcnosti Slovenska - namiesto toho si otĺkame navzájom o hlavy učebnice dejín a Bibliu.
Nezostáva, než dúfať, že toto všetko Schuster dokáže vyhodnotiť: ide o podpis pod zákon. Nie o rozsúdenie nekonečných a nepochybne zaujímavých sporov biológov či teológov. A už vôbec by nemalo ísť o politiku. Žiaľ, vieme, kde žijeme. A s kým.
