Bratislava 20. júla (TASR) - Rečové prejavy našich popredných politických činiteľov sa zlepšujú, najmä ak ich porovnávame s generáciami "prednovembrových politikov" typu Vasila Biľaka s typickým východoslovenským prízvukom.
Zhodujú sa na tom viacerí slovenskí jazykovedci. Vo verejných vystúpeniach politikov však ešte vždy nachádzajú rezervy.
"Naši vrcholoví politici pochopili, že jazykový prejav je súčasťou ich imidžu a venujú mu aj náležitú pozornosť," konštatuje riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomír Ondrejovič. V tomto smere pozitívne hodnotí verejné prejavy premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra financií Ivana Mikloša, ale aj šéfa opozičného Smeru Roberta Fica a iných. "Súčasnému pánu premiérovi sa dokonca podarilo zbaviť svojej typickej vetnej melódie, ktorá miestami pôsobila rušivo," vysvetlil Ondrejovič.
Pozitívna zmena podľa neho nastala aj v rečovom prejave expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorý je v ostatnom čase menej agresívny, čo možno pripísať celkovej zmene politickej stratégie tohto politika.
Prehreškom voči jazyku nie sú ani klišé, ktorými si pomáhajú politici často vystupujúci na verejnosti. V prípade premiéra Dzurindu je to napríklad vetná konštrukcia, v ktorej ubezpečuje poslucháčov o svojom úsilí riešiť problémy "veľmi pokojne a rozvážne".
Na výslovnosti, ale aj kompozícii svojho jazykového prejavu by si však mal podľa Jána Findru z Katedry slovenského jazyka a literatúry Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dať väčšmi záležať napríklad slovenský prezident Rudolf Schuster. V jeho prípade je problém v tom, že nesystémovo prechádza z myšlienky na myšlienku, čo znižuje kvalitu jeho prejavu, vysvetlil. "Pán prezident rád improvizuje a improvizácia je vždy nebezpečná," upozorňuje odborník na jazykovú kultúru a rétoriku.
Voči jazyku sa podľa Findru sem-tam prehrešia politici zo SNS, "ktorí sa bili do pŕs, akí sú vlastenci, ako milujú národ a jeho jazyk a sami mu občas tak trocha šliapali na krk". Šéf národniarov Ján Slota by si mal dať pozor na výslovnosť, na samotnú výstavbu vety, ale viac by mal uvažovať aj pri skloňovaní.
Aj vystúpenia šéfa slovenských komunistov Jozefa Ševca majú chybičky krásy, konštatuje Ondrejovič. Ševcov typický prízvuk môže byť vraj pamiatkou na moskovské štúdiá lídra KSS.
Zlepšenie nastalo aj u predstaviteľov SMK. Ondrejovič však odmieta tvrdenia, že by po slovensky rozprávali lepšie ako predstavitelia SNS. "Musíme tolerovať to, že majú inú - maďarskú artikulačnú bázu. Tá sa u niektorých prejavuje viac, u iných menej, ako napríklad u podpredsedu SMK Arpáda Duku-Zólyomiho," vysvetlil. Obaja lingvisti sa však zhodujú v tom, že treba byť tolerantní k chybám, ktoré sú podmienené prostredím, z ktorého ten-ktorý používateľ jazyka vyšiel.
Slovenským jazykovedcom najviac stúpa adrenalín pre nedostatočné mäkčenie. "V politickej reči sa napríklad mimoriadne často hovorí o ďlaviciď, pričom sa nemyslí sedadlo, ale ďľavicaď ako politické smerovanie," upozorňuje riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV. Mäkkosť tu má pritom rozlišovaciu funkciu, takže by sa mala dodržiavať. Politikom z východného Slovenska sa už podľa neho darí lepšie ovládať svoj typický prízvuk, pretrvávajú však nedostatky pri spodobovaní spoluhlások, takže sa neraz stretávame s vyhláseniami typu "rokovali z nami", či "zo mnou o tom nehovoril".
Prehreškov voči jazyku sa podľa Findru politici najčastejšie dopúšťajú vtedy, keď do hry vstupujú emócie, čoho svedkami môžeme byť pri sledovaní záznamov zo zasadnutí parlamentu. Kvalitu verejných prejavov našich politikov však hodnotí ako "slušný priemer". "Názor, že jazyková kultúra našich politikov je nedostatočná, zrejme vyplýva z toho, že si mnohí zamieňajú to, ako politici hovoria, s tým, čo hovoria," uzavrel Ondrejovič v rozhovore, ktorý poskytol TASR pri príležitosti 160. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny.
Práve v polovici júla 1843 sa stretli Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v Hlbokom, aby prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka, ktorej základom sa stalo stredoslovenské nárečie.
