„Naši vrcholoví politici pochopili, že jazykový prejav je súčasťou ich imidžu,“ hovorí riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV Slavomír Ondrejovič. Ocenil verejné prejavy premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra financií Ivana Mikloša, šéfa Smeru Roberta Fica a iných. „Pánu premiérovi sa dokonca podarilo zbaviť typickej vetnej melódie, ktorá miestami pôsobila rušivo,“ vysvetlil. K lepšiemu sa podľa neho zmenil i rečový prejav expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorý je v ostatnom čase menej agresívny.
Prehreškom voči jazyku nie sú ani klišé, ktorými si politici často pomáhajú. Dzurinda napríklad rád ubezpečuje poslucháčov o svojom úsilí riešiť problémy „veľmi pokojne a rozvážne“.
Na výslovnosti, ale aj skladbe svojho jazykového prejavu by si však mal podľa Jána Findru z Univerzity Mateja Bela dať väčšmi záležať napríklad prezident Rudolf Schuster. Problém vzniká, keď nesystémovo prechádza z myšlienky na myšlienku. „Pán prezident rád improvizuje a improvizácia je vždy nebezpečná,“ upozorňuje odborník na jazykovú kultúru a rétoriku.
Proti jazyku sa podľa Findru sem-tam prehrešia politici z SNS. Jazyku, ktorý vraj milujú, sami „občas tak trocha šliapali na krk“. Predseda Ján Slota by si mal dať pozor na výslovnosť, na výstavbu vety, ale viac by mal uvažovať aj pri skloňovaní.
Predseda KSS Jozef Ševc má zas podľa Ondrejoviča typický prízvuk, ktorý môže byť vraj pamiatkou na moskovské štúdiá.
Zlepšili sa i predstavitelia SMK. Ondrejovič však odmieta, že by po slovensky rozprávali lepšie ako ľudia z SNS. „Musíme tolerovať, že majú inú – maďarskú – artikulačnú bázu. U niektorých sa prejavuje viac, u iných menej – napríklad u podpredsedu SMK Arpáda Duku-Zólyomiho.“
Slovenským jazykovedcom najviac stúpa adrenalín pre nedostatočné mäkčenie. „V politickej reči sa napríklad mimoriadne často hovorí o ‘lavici‘, pričom sa nemyslí sedadlo,“ upozorňuje Ondrejkovič.
Politikom z východného Slovenska sa už podľa neho darí lepšie ovládať typický prízvuk, pretrvávajú však nedostatky pri spodobovaní, takže neraz povedia „rokovali z nami“ či „zo mnou o tom nehovoril“.
Prehreškov voči jazyku sa podľa Findru politici najčastejšie dopúšťajú vtedy, keď do hry vstupujú emócie. Kvalitu ich verejných prejavov však hodnotí ako „slušný priemer“.
„Názor, že jazyková kultúra našich politikov je nedostatočná, zrejme vyplýva z toho, že si mnohí zamieňajú to, ako politici hovoria, s tým, čo hovoria,“ uzavrel Ondrejovič.
(tasr)
