Keďže prezident od pondelka nepracuje, nepracuje ani na stanovisku k novele interrupčného zákona. Rozhodnutie, ktoré jeho kancelária zverejní zajtra, už teda prijal. Predseda Ľudovej strany, presne tak ako voľakedy šéf HZDS, má zrejme svoje zdroje v blízkosti hlavy štátu, ak zverejnil svoje „presvedčenie“, že Rudolf Schuster novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva parlamentu vráti. Vladimír Mečiar ako potenciálny prezidentský kandidát komentoval Schusterov zajtrajší krok tak, aby svojmu konkurentovi spôsobil čo najväčšie škody: „V čase, keď sa prezidentská kancelária postupne mení na volebný tím, sa hľadí na to, čo by mohlo priniesť body.“ Podľa Mečiara prezident pri svojom rozhodovaní myslel predovšetkým na seba a na svoju budúcu kandidatúru. Príznaky, že je to naozaj tak, sa dajú ná-jsť aj vo vyjadreniach hlavy štátu.
V dvoch rozhovoroch Rudolf Schuster potvrdil, že novelu interrupčného zákona vníma predovšetkým cez svoju osobu a vlastnú kandidatúru. Že ju vníma ako politickú intrigu, ktorá mu mala uškodiť: „Bola to taká politická hra. Kto do toho trocha vidí, vie, že aj v koalícii to nebola len ANO. Aj tí druhí tam troška hrali. A ak hrali, tak niekto, kto vie čítať medzi riadkami, pochopil, že mi tento zákon neposunuli náhodou. Že to má niekomu priniesť prospech.“ Podľa Rudolfa Schustera teda vládne strany dospeli až na hranu koaličného rozpadu, len aby mu postrčili novelu ako horúci zemiak, nech sa na ňom popáli. „Kto to nechce pochopiť, tak nevie, o čom to je,“ vyhlásil prezident, čím doplnil slovenskú zbierku politickej paranoje o ďalší ukážkový exemplár. Ak Rudolf Schuster označoval novelu za niečo, čo má zohrať vážnu úlohu v „prezidentskej kampani v prospech niekoho“ iného, tak si sám pred sebou zrejme zdôvodňoval, prečo treba horúci zemiak vrátiť tým, čo mu ho so zlým úmyslom posunuli.
Keď sa prezident rozhodoval podľa toho, čo o ňom hovorí Mečiar a čo hovorí aj on sám, tak sa nerozhodoval ako štátnik, ale iba ako politik, ktorému zo všetkého najviac záleží na znovuzvolení.
